The Vampire Academy 2. časť
Informace:
Tak a máme tu ďalší diel mojej poviedky. Dúfam že sa vám bude páčiť.
Ohodnoťte prípadne zanechajte komentár.
-SN-
~Čo mu mám povedať?!~ Otočila som sa a začala utekať. ~Ako o tom vie? Čo ak zistí že nie som upír?!~ Chcela som vojsť do niektorých dverí no všetky boli zatvorené. Na chodbe bola tma, no večer nebol. V tom som sa otočila a uvedomila som si že chodím do kruhu. Všetky chodby boli rovnaké! 
Nemala som kam ujsť, bola som ako myš v pasci. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere predo mnou. Boli to dvere do telocvične, no keď som ich otvorila bola som v zborovni, kde sedel Sorinozuka-sensei. ,,Už si sa upokojila Konehiko-san?" opýtal sa tichým a až hrôzostrašným hlasom. Kývla som hlavou a išla som k nemu bližšie. ~Po škole sa rozprávala legenda o učiteľovi ktorý vie manipulovať s časom a priestorom. Ale nikdy by ma nenapadlo že by to mohol byť starý učiteľ japončiny ktorý je starší než hora Fuji. (Fuji je cca 10 000 rokov stará).~ Vtom ma vytrhol z myslenia a spýtal sa: ,,Tak kde je Shiory-san?" Hlboko som sa nadýchla a vydýchla ,,Shiory, ona....ona i-" Vtom pribehol Shina-kun a rýchlo ma doplnil ,,Musela na chvíľu odcestovať do Anglicka. O pár mesiacov sa vráti, ale nechcela aby to niekto vedel tak povedala Shikori-chan aby to nikomu nehovorila. Dúfam že jej odpustíte." Pozrela som sa na Shina-kun jedným kútikom oka, bol celý doudieraný a z líca mu tiekol malý pramienok krvi. ,,Tak potom to je v poriadku. Len Konehiko-san?" Pozrela som sa naňho a spýtala sa ,,Áno?". Usmial sa a povedal ,,Nabudúce nemusíš utekať." Sklonila som hlavu a mierila k ošetrovni. ,,Ďakujem, že si mi s tým pomohol. Aspoň ty ošetrím tie rany. Z čoho ich vlastne máš?" spýtala som sa a popritom som vošla do ošetrovne. ,,Nemáš zač. A tamto z ničoho zvláštneho len som zakopol." ~Viem že to nieje len tak zo zakopnutia ale radšej sa nebudem starať je to jeho vec. A keď mi to nepovie sám asi má na to dôvod."
,,Hotovo! Dala som ti na to pár náplastí, nieje to nič moc ale dúfam že to bude stačiť. Moc sa v tom nevyznám ta-" no v tom ma prerušil ,,Ď-ďakujem". ,,Veď to nič nebolo musím ešte ísť za Hikarim nevieš náhodou kde je?" Kývol hlavou pre znak že nevie. ,,Tak nič. Ja pôjdem tak ahoj neskôr." Venovala som mu posledný úsmev a išla som k východu. ~Koľko je asi hodín?~ Otvorila som dvere a videla ako slnko zapadalo nad mestom. 
~Keď som bola menšia vždy som si myslela že upírom vadí slnko no je to inak. Vadí im slnko zo sveta ľudí, vtedy by začali miznúť až kým by sa úplne nevyparili. No vo svete démonov im to vôbec nevadí. Je to celkom zaujímavé.~ Pozerala som sa na západ slnka až kým úplne nezapadlo. ~Ozaj! Musím nájsť Hikariho. Ten západ slnka bol nádherný no pre mňa bol nejaký krátky. Kde ho začnem hľadať? Je to vždy ťažké ho zohnať... Asi sa najskôr pozriem do knižnice.~ Išla som teda do knižnice. Keď som otvorila veľké dvere stál tesne pri mne Hikari. Ako vždy mal ten príjemný úsmev ktorý doplňovali modré oči. ,,Počul som že si ma hľadala Koneko-chan. Čo ťa ku mne privádza?" ~Vždy vie všetko dopredu až je to zvláštne.~ ,,Ja...len som chcela vedieť či sa ty niečo nestalo.
Dosť ma prekvapilo že Sorinozuka-sensei vie o Shiory. Myslela som že si všetkým vymazal čiastočne pamäť. Nevedela som mu t-" Vtom ma zhodil na zem a upriamene na mňa pozeral. ,,Gomeeen, že si sa o mňa strachovala. Nič mi nieje, ako sa to dozvedel vážne netuším ale ak chceš môžem mu vymazať pamäť znovu." ,,Nie, to je v poriadku. Shina-kun mi s tým pomohol." ,,Tak Kimizuki-san, povedal som ty snáď že keď budeš mať problém stačí zavolať." zliezol zo mňa. ,,No to je jedno. Tak ako to urobíme so sensei-om?" Zamyslela som sa. ,,Nemáš niečo v tých knihách väčšinu času tráviš tu. Mohol by si mať prehľad." ,,Hmm...máš pravdu, je tu jedna kniha ktorá zapečatí spomienky ale môžeš to kúzlo použiť raz za 3 roky." *zvesil hlavu* ,,Prepáč ale ja ho použiť nemôžem. Je to pre mňa moc nebezpečné, musíš zohnať iného mága." ,,To nevadí! Ja niečo vymyslím tak sa tým netráp." ~Použil to niekedy? A ak áno tak a koho?!~ ,,Našiel som tú knihu! Už len musíme nájsť nejakého mága." Kývla som na znak súhlasu. ,,A už si všimol niekto tvojej identity? Niekto iný okrem mňa?" Povedal a usmial sa. ~Ten úsmev som ešte nevidela. Bol iný ako ostatný no to je jedno. Ako vie že nie som upír!?~
KONIEC 2. časti!
-SN-
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
