The Vampire Academy 1. časť
Informace:
Gomen že to tak trvalo ale už konečne je tu 1. časť mojej poviedky...
Dúfam že sa vám aspoň malinko páči...
Týmto označujem myšlienky postáv ~~
(píšem za Shikori)
-SN-
Hodina mi skončila a tak som sa vydala do našej klubovne. Sadla som si a otvorila denník a začala písať. ,,Už to budú necelé 2 mesiace a my sme v pátraní po Shiory ani nepohli. Každý mesiac dostávame papier na ktorom sú napísané pravidla, musíme ich dodržiavať v škole a na jej pozemkoch. Dodržiavať ich nieje vôbec ťažké (aspoň pre mňa). Napríklad v jednom stojí že nesmieme piť akúkoľvek krv, takže pre nás vymysleli Gore-Suzu. Hovorili nám že je to umelo vytvorená krv len je v plechovkách. No chutí to ako obyčajné paradajky (-.-') mne to síce nevadí ale tak trochu ľutujem tých upírov. Keď už sme pri tom mám pocit že nie som jediná kto nieje na tejto škole upír. Po pravde nečakala som že bude tak ľahké sa sem dostať. Moja identita ešte nevyšla na povrch, takže to nieje také zlé. Myslím že už nemám nič nové. A ozaj mám nové zvieratko! Čiernu mačku dala som jej meno Kurone. Našla som ju pár dní potom čo zmizla Shiory, pýtala som sa snáď asi všetkých no nikto ju nepoznal a ani nevidel. Shiory mi v poslednej dobe dosť chýba, niekedy mám pocit že je stále pri mne no len duchom." *otvorenie dvier* ,,Konehiko-san!!!" Otočila som sa aby som videla kto to bol. Medzi tmavými dverami stál Araya-kun, ako obvykle mal na sebe červeno-čierne oblečenie ktoré dokonale ladilo s tmavou miestnosťou. ,,Starý Sorinozuka ťa všade hľadá máš ísť hneď do zborovne." hneď ako to dopovedal sa otočil a odišiel. *Povzdych*
,,Čo zase chce?! Myslela som si, že zistil niečo nové o Shiori-neesan. Nikto okrem nás 14 si na Shiory nepamätá. Hikari im vymazal čiastočne pamäť, ale je to v poriadku aby si ju nepamätali?" šepkala som si len tak pre seba. Vyšla som z katakomby a išla priamo do zborovne, chodby boli nezvyčajne prázdne až tam bola ozvena. Okná boli otvorené takže tam bolo chladno, dvere do tried boli zavreté a všade bola tma. Iba dvere od zborovne boli otvorené a svietilo sa tam. Vošla som dnu. V celej miestnosti bol iba Sorinozuka-sensei (starý učiteľ japončiny), sedel na obyčajnej starej stoličke ktorá bola jemne poškriabaná. Prišla som k nemu bližšie a opýtala som sa radšej hlasnejším tónom ,,Sorinozuka-sensei hľadali ste ma?" Nič nepovedal len sa na mňa pozeral a nepríjemne sa usmial. ~Počul ma? Nemám to povedať ešte raz?~ No v tom prehovoril:,,Konehiko-san kde je vaša sestra? Prečo nechodí do školy spolu s vami? Už som ju tu dlho nevidel. Stalo sa niečo?" Jeho slová ma zaskočili ako nikdy pred tým. Ostala som stuhnutá stáť ako stĺp. ~Ako je možné že si ju pamätá?! Môže sa to Hikari-san? Stalo sa mu niečo?~
~Čo mu mám povedať?!~
KONIEC 1. ČASTI!
-SN-
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
