Je len moja - 9. kapitola
Informace:
Koganei sa dozvedá pravdu o minulosti Ariko, ako zareaguje na jej minulosť a ako to s nimi nakoniec celé dopadne? To všetko sa možno dozviete v tejto kapitole.
Poznámka na margo: Ak si na konci tejto kapitoly niekto budete myslieť, že poviedka je pri konci, tak ste na omyle, ešte som si pripravila zopár prekvapení a okrem toho, síce to ešte nie je skolaudované, ale pravdepodobne bude druhá a tretia séria.
Mno, za vašu podporu pri písaní vám veľmi pekne ďakujem a pevne verím, že vás táto kapitola nesklame. Za každý komentár budem vďačná. :)
9.kapitola
Uvedomila si, že sa ešte stále držia za ruky vo chvíli, keď sa ich prsty preplietli. Pár dlhých minút po tom, ako prehovoril bolo medzi nimi ticho. Hľadeli si navzájom do očí a čakali. Každý na niečo iné. Ona čakala, že bude pokračovať v tom, čo začal. On čakal na reakciu zodpovedajúcu danej situácii. Uvedomil si však, že Ariko musí byť ešte stále dosť zmätená. Preto sa zhlboka nadýchol.
„To čo potrebujem vedieť je, ako ma vlastne vnímaš?“ Tak veľmi si želala, aby mala viac priestoru na premyslenie. Toho však, ako na potvoru, bolo málo. Nemohla ho predsa nechať na odpoveď čakať príliš dlho. Nad touto otázkou už však premýšľala aj predtým, preto už celkom vedela, čo by mala povedať. Formuláciu slov však akosi nenachádzala. Zhlboka sa nadýchla a otvorila ústa: „Ja.. no..“ dvere sa prudko otvorili a dnu vošla starká s dvoma šálkami čaju.
„Ospravedlňujem sa, že to tak trvalo, deti, ale volali tvoji rodičia Ariko,“ ospravedlňovala sa. Pozrela sa na svoju starú mamu. Nemusela sa ani pýtať, či boli správy dobré alebo zlé, vedela to aj bez toho, aby čokoľvek povedala. Mala omnoho veselší výraz v tvári, než keď sa spolu len tak rozprávali pred pár minútami. Zamierila k nočnému stolíku, na ktorý položila pitie a otočila sa znova k nim. „Ak by ste sa potrebovali osprchovať po náročnej ceste, v kúpeľni som vám obom pripravila osušky. Samozrejme, nesmiete ísť spolu.“ Na oboch veselo žmurkla a opustila miestnosť.
Po jej odchode na chvíľu zavládlo v miestnosti ticho.
Ariko si v hlave prehrávala, čo vlastne chcela povedať, než ich starká vyrušila. Pravdepodobne by mala začať od začiatku, inak nemala šancu Kogovi vysvetliť svoje pocity. „Odpoviem ti, ale najprv by si mal o mne niečo vedieť.“ Pokýval hlavou čím jej dal najavo, aby pokračovala. „Z triedy to o mne pravdepodobne vie len Mira, s ktorou sa poznám už dlhé roky a preto vie o mne mnoho vecí, o ktorých už teraz nerozprávam. Ešte predtým, než som nastúpila na Seirin, mala som priateľa alebo som si aspoň myslela, že mám. Poznali sme sa už dlhší čas, než sme sa dali dohromady a bol na mňa skutočne milý, lenže ja som netušila, že v podstate mu nikdy nešlo o moju lásku. Bola som len medzičlánok.. on sa potreboval dostať bližšie k Mire, ktorá bola akýmsi idolom medzi chalanmi. Mira bola fajn, už vtedy sme boli k sebe ako sestry, ale skoro zničil náš vzťah. Raz po škole sme boli spolu dohodnutí, že pôjdeme do kaviarne trocha si posedieť. Mali sme sa stretnúť pred školou. On tam síce bol, keď som tam prišla, no mal spoločníčku.. Miru. Stáli tvárami k sebe a o niečom som v tichosti zhovárali. Teda, skôr som videla rozprávať jeho než ju. Už sa mi aj zdalo, že sa k nej príliš nakláňa, no ona ho odstrčila so slovami: ´V prvom rade, by si si mal ujasniť, čo vlastne chceš, než niekomu ublížiš. Tvoja priateľka má tiež city!´ Jeho odpoveď však bola bolestnejšia: ´Myslíš tú naivku, ktorá uverila tomu všetkému, čo som jej kedy povedal?´. Nezabudnem na tie slová. Nezabudnem na tie pocity.. príliš často si ich prehrávam. Vtedy som sa vyparila tak nenápadne, ako to len šlo a na druhý deň som sa s ním rozišla. Keď to Mira počula, zľakla sa, že mi nejako ublížil. Priznala som, že som ich predošlý deň videla. Najhoršie na tom všetkom bolo, ako hlúpo sa vtedy tváril. Nikdy si asi neodpustím, že som sa s ním vyspala, keď sme spolu chodili.. verila som mu a mala som ho strašne rada, ale toto ľutujem asi najviac zo všetkého. Nemysli si, že som si nevšimla tvoje náznaky, síce mi chvíľu trvalo pochopiť to a dlho sme sa s Mirou rozprávali, keď si nebol prítomný, no ja som mala trocha obavy.. aby to nebolo znova také isté. A aj keď som strašne chcela opätovať tvoje pocity, nemohla som a zmenilo sa to len pred nedávnom..“
Rozprávala skutočne dlho, no on ju pozorne počúval a predstavoval si, ako by asi reagoval on, keby sa ocitol v jej koži.
„Takže preto si si držala taký odstup,“ prehovoril potichu.
„Pochop, bolo mi čudne, ty si bol taký priateľský a zo začiatku si mi ho v mnohom pripomínal. Hrozne ma to bolelo..“
„Nikdy by som nespravil niečo také ako on,“ nepodarilo sa mu zabrániť podráždeniu v hlase, keď to hovoril. Nemyslel to v zlom na ňu, skôr mal zlosť na toho magora, ktorý jej takto ublížil. Nedokázal takýchto ľudí celkom pochopiť.
„Prepáč,“ sklopila pohľad a stiahla sa, „nemyslela som to tak.“
„Nie.. neospravedlňuj sa, narážal som na neho, nie na teba,“ pri pohľade na ňu sa k nej jednoducho musel načiahnuť a pritiahnuť si ju k sebe.
Hlavu si oprela o jeho rameno a privrela oči. „Mira mala pravdu, akosi som si neuvedomila, že som ťa začala mať skutočne rada. Vždy, keď si ma o niečo poprosil, spravila som to skôr, než keď ma o to prosil niekto iný. A aj na ten zápas som šla preto, lebo si ma o to žiadal.. keď to však povedal tak na rovinu priamo pred tebou, bola som príliš v šoku, aby som to priznala.“
„Po tom, ako som sa dozvedel, že si odišla som si myslel, že ste sa na mňa dohodli, Mira mi to však vysvetlila a zavolala ma sadnúť si niekam. Ako sme tak sedeli, hovorila mi niečo také, že by si možno aj chcela vzťah, ale je to pre teba príliš komplikované. Keď som sa jej spýtal, čo je komplikované na nejakom vzťahu, zavrtela hlavou so slovami ´Ak bude chcieť, sama ti to niekedy povie´. Takže... takto to bolo..“ zľahka jej rukami prechádzal po chrbte. Teplo jeho tela ju upokojovala. Mala pocit akoby sa všetky starosti naraz vyparili.
„Ľúbim ťa,“ zašepkala. Teraz si konečne bola istá, že to môže povedať. Chcela to povedať a cítila to tak. Cítila, že to tak má byť a že je to správne.
„Aj ja teba,“ pritisol ju k sebe ešte viac.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
