Zámok a kľúč 4: Nový člen
Informace:
Ahojte, je tu ďalšie pokračovanie, prepáčte že mi to tak dlho trvalo ale moje fikcie sa začínajú komplikovať.
S pozdravom Misaki.
Keď sme prišli do školy zbadala som že mám svoj zámok na krku a Ikuto má svoj kľúč. Keď nás naši spolužiaci zbadali všetkých prekvapilo že sa držíme za ruky. Zrazu ma niekto drgol zozadu a Ikuto ma znova zachránil.
„Kto to bol ?“ vykríkol Ikuto. Vyzeral veľmi nahnevane, zdalo sa mi že by kvôli tomuto mohol niekomu aj ublížiť. Dala som svoje dlane na jeho líca a nahla jeho hlavu tak aby mi pozeral do očí.
„Všetko je v poriadku, určite sa to stalo náhodou. Nemal by si sa o mňa až tak báť, nie som porcelánová bábika !“ Ikuto sa usmial a priložil svoje ruky na tie moje, asi som ho ukludnila. Počas školy sme rozoberali aké nádherné počasie máme, nedávno sa začala jar. Onedlho začnú kvitnúť snežienky, fialky, narcisi, konvalinky, tulipány,... jednoducho povedané všetky jarné kvety, ktoré mám najradšej. S Ikutom sme sa dohodli, že keď začnú kvitnúť nazbierame si ich a vložíme do herbára. Tak budú krásne aj o niekoľko desaťročí. Počkať, dnes je piatok... Amu ! Musím ísť po ňu na vlakovú stanicu a pritom musím ísť aj s Ikutom do kaviarne, ako sme sa dohodli. No dobre, nevadí ak to Amu zistí, veď je moja najlepšia kamarátka.
„Ikuto, vadilo by ak by s nami išla do kaviarne aj moja najlepšia kamarátka ? Vieš, tá ktorá vie o našom tajomstve.“
„Nie, práve že by som ju veľmi rád spoznal. Keď je dôležitá tebe, tak sa s ňou určite chcem zoznámiť !“ na tvári mal šibalský úsmev. Koniec školského dňa sa blížil a ja som sa nevedela dočkať kedy uvidím Amu. Po poslednej hodine sme sa s Ikutom pobalili a išli na stanicu. Približne o hodinu prišiel vlak, vystúpila z neho Amu. Keď som ju uvidela utekala som k nej a objala ju.
„Amu, som taká šťastná že ťa vidím a musím ti niekoho predstaviť. Pamätáš si na ten môj zvláštny sen ?“ prekvapene na mňa hľadela.
„Len nepovedz že... že si našla toho chalana a je to ten čiernovlasý krásavec tam.“ ukazovala na Ikuta. Súhlasne som začala prikyvovať a Amu ostala v šoku. Kývla som Ikutovi aby sa k nám pridal.
„Ty si určite Amu, hovorili sme o tebe. Teší ma moje meno je Ikuto a som Meiin priateľ.“ Amu úplne zbordovela a na tváry sa jej zjavil zvláštny úsmev. Ja s Ikutom sme odniesli jej veci ku mne domov a potom sme šli do kaviarne. Bola som neuveriteľne šťastná, lebo sa Ikuto a Amu stali kamarátmi. V kaviarni sme sa veľa smiali a rozprávali. Po horúcej čokoláde sme sa vybrali domov, Ikuto nás odprevadil. Pred domom sa s nami rozlúčil a išiel domov. S Amu sme sa najedli a išli sme do mojej izby, kde sme sa ešte chvíľu rozprávali. Po približne hodine sme zaspali a udialo sa nečo zvláštne. Dnes sme na planéte Franfurkov neboli len dvaja ľudia, nejakím spôsobom sa k nám pripojila aj Amu a znova sme boli v slávnostnom oblečení. Bojím sa o ňu, čo ak sa jej niečo stane ? No keď som zdvihla hlavu, uvidela som že na nás Franfurkovia čakali s obrovskou radosťou, bol s nimi aj Ikuto. Amu sa to tu asi páčilo.
„Toto znamená že už nebudeme bojovať ?“ povedala som váhavo, no Ikuto hneď prikívol. Som šťastná, konečne dostanem šancu spoznať ich a získať si nových kamarátov. Keď uvideli Amu, hneď jej priniesli náhrdelník so zámkom. Bol iný ak tie naše, mal tvar srdca.
„Tieto náhrdelníky, zámky a kľúče pomôžu ľuďom nájsť pravú lásku. Okrem toho chránia pred zlom a tiež dávajú možnosť na návrat k nám. Slečna dúfam že sa k nám ešte vrátite.“ povedal jeden z Franfurkov s obrovským úsmevom na tvári. Potom sa otočil k nám a povedal:
„Za všetkých z nás vám chcem poďakovať. Otvorili ste naše oči a pomohli ste nám vzpomenúť si čo nás učila princezná Daisy. Ľuďom už nikdy neublížime ! Budeme sa im snažiť pomáhať.“ všetci Franfurkovia zrazu padli na kolená a ďakovali nám.
„Tým čo vám teraz poviem, vás nechcem uraziť ale neďakujte nám. Ani nevieme čo sme to vlastne pre vás urobili, ale ak vám to niečo vážne tak pomohlo som šťastná a vašu vďaku nepotrebujeme. Veď len vďaka vašemu svetu sme sa zoznámili. To mi sme tí, čo by vám mali ďakovať a to aj urobíme !“ kľakla som si a poklonila sa na znak svojej vďaky. Môj pohyb zopakovali aj Amu s Ikutom. Keď sme sa postavili Ikuto ma chytil za ruku. A potom sme sa zobudili.
„Mei, bolo to úžasnejšie než aké som si to predstavovala. Aj dnešok strávime v trojici ?“ začervenane som zobrala telefón a vytočila Ikutovo číslo.
„Haló, Mei ? Čo by si chcela ?“ Ikutov hlas znel trocha prispato no predsa len jemne a nádherne. Nabrala som odvahu a prehovorila:
„M-máš dneska čas ?“ môj hlas znel trocha vystrašene a placho no Ikuto sa len zasmial a povedal:
„Pravda že hej, tak čo je dnešný program ? Kedy mám byť pred tvojím domom ?“ jeho slová ma veľmi potešili.
„Príď približne o polhodinu a k programu... asi strávime dnešok u mňa, ak ti to neprekáža.“ Ikuto sa zasmial a zložil. S Amu sme sa rýchlo obliekli a potom sme už len čakali na Ikuta. Keď prišiel, mama odišla. Po jej odchode sme sa naraňajkovali a išli sme do mojej izby kde som vytiahla mikroskop a rôzne preparáty. Kím som všetko pripravovala, tí dvaja za mnou si niečo potichu hovorili. Keď skončili Amu sa postavila a vyšla von z izby. Bolo mi to trocha zvláštne, počkať... chcela nás nechať osamote ? Čo sa chystá Ikuto urobiť ?
„Mei, prosím mohol by som ti dať znova pusu na líce ? Nechcem nič viac a z druhej strany by zas bolo nezdvorilé dať ti pusu bez tvojho povolenia.“ zľakla som sa no prikývla som. Začal sa pomalinky približovať k môjmu lícu a moje srdce bušilo veľmi rýchlo. Keď sa jeho pery dotkli môjho líca, zacítila som aké sú jemné. O niekoľko sekúnd vošla Amu no nevšimla som si to. Ikuto sa trocha vzdialil, pozrel mi do očí a povedal:
„Ľúbim ťa, asi aj viac než predtým ako sme sa stretli v realite. Som veľmi rád že si moja priateľka.“ znova som sa začervenala no povedala som mu:
„A-aj ja teba, a aj ja som šťastná že ťa mám.“ usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval.
„Aký ste len zlatý, už sa neviem dočkať toho keď aj ja budem s niekym takto hrkútať.“ začervenala som sa ešte viac a Ikuto ma objal. Amu sa len smiala a dokola opakovala tú jednu vetu...
Pokračovanie nabudúce :)
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
