Anime World CZ/SK - Příběhy

Ema a Evzuu sa zobudili kvôli hlasnému smiechu. Ema na chvíľu zabudla aj na svoju nohu tak sa aj s Evzuu postavila. Videla Ritu a Jessiho ako stoja po kolená v potoku špliechajú sa vodou a pri tom sa smejú. Ema s Evzuu sa pousmiali a bežali za Jessim a Ritou. „Oh vy ste už hore? Bolo na čase“ povedala uštipačne Rita. Jessie iba s úsmevom zaprial dobré ráno a ľavou rukou ukázal na oheň pri ktorom boli upečené ryby. „Jessie ich ulovil.“ Povedala Rita „A Rita upražila“ doplnil ju Jessie. „Dúfam len že vám bude chutiť.“ Povedala Rita s jemným úsmevom. „Rita vieš že od teba nám vždy chutí.“ Povedala Evzuu. „Počkať vám Rita varí?“ „Áno je to naša sestra.“ „Vy tri ste sestry? Mohlo mi to docvaknúť.“ „No nič teraz sa najedzte a potom sa pôjdeme pozrieť po nejakých zvieratách, kto vie možno jedna z vás dnes niečo objaví..... Ozaj Ema ukáž mi tvoju nohu.“ Jessie si pred Emu kľakol a pomaly jej dával dole handru ktorou jej minule obviazal nohu. „Nebola to hlboká rana, zahojí sa to skôr ako som si myslel možno aj do pár dní.“  Ema sa chcela postaviť ale ušla jej noha a spadla Jessimu rovno do náruče. „Musíš byť viac opatrná.“ Povedal Jessie a postavil ju späť na nohy. Evzuu a Rita sa začervenali a pozreli škaredo na Emu ako keby žiarlili. „Čo vám je dievčatá?“ „Ale nič!“ odfrkla pohŕdajúco Rita. „To vás mám na rukách nosiť všetky aby ste neboli urazené?“ Rita iba mlčala a mlčanie u Jessiho znamená vždy áno. Jessie zodvihol Ritu na ruky. „Vypadá to že Ema už môže chodiť, takže sa môžem venovať viac vám.“ Uchechtol som sa keď som vydeľ Ritinu červenú tvár. Ale Rita sa ani nebránila takže asi chcela aby som ju niesol. „Na aké zvieratá si ideme pozrieť?“ Evzuu si žula svoj rukáv a držala sa vzadu. A Ema sedela a jedla rybu. „Čo tak na lúku?“ ... „Vypadá to že nikto nič nenamietate.“ ... O pár minút sme boli na lúke bolo tam veľa vtákov, a motýľov. Rita sa predklonila to bol znak na to že chce ísť dolu. Tak som ju opatrne posadil do trávy. „Tráva je veľmi vysoká tak dávajte pozor môžu tu byť hady. „Chcela by som mať za zviera motýľa.“ Povedala Rita s príjemným hlasom. „Na týchto patronusoch je jediná nevýhoda, keď patronus zomrie, zomrie aj majiteľ. A keď majiteľ zomrie, zomrie aj patronus.“ „Krása“ povedala Evzuu. „Čo a stalo Evz....“ než Jessie stihol dopovedať všimol si že na Evzinej hlave pristál malý motýľ ktorého farby krídel z oranžovej sa menili na bielo fialovú podľa Evzinich vlasov. „Vypadá to tak že niekto objavil svojho patronusa. Môžem si ho prezrieť?.. ja si ho chcem tiež prezrieť. Ema a Jessie sa nahrnuli ku Evzuu zatiaľ čo Rita ležala v tráve. O pár sekúnd počuli ako sa z Ritiních úst ozvalo iba „wow“. Všetci sme sa na ňu obzreli. Rita hladkala líšku ktorá si jej ľahla na jej kolená. Po chvíli líška začala meniť farbu na farbu Ritinich vlasov. Bolo to zvláštne, líška ktorá je celá čierna až na konček chvostu ten mala modrý podľa Ritinich očí. Líškine oči sa tiež zmenili do modrej farby. „Rita vypadá to že aj ty máš svojho patronusa.“ Rita sa na mňa pozrela s prekvapeným pohladom a potom sa usmiala. „Ema myslím že patronusov nemáme už len my.“  „Tak by sme to mali rýchlo napraviť.“ Povedala naštvane Ema. Potom pri Ritine nohy padol hnedý list zo stromu. „Začína jeseň a po nej ide zima, cez zimu je potok zamrznutý. Mali by sme si nájsť nejakú potravu. Keď dopadol posledný hnedý list zo stromu nasleduje ho prvá snehová vločka. Všetci štyria sedeli pred zapáleným ohňom a zohrievali sa. Evzuu aj Rita si všimli že cez celé tie mesiace si majú Ema a Jessie trochu bližšie. Evzuu to bolo v celku jedno bola tichá a jediné čo stále robila bolo že sa hrala so svojim patronusom. Rita ale nebola tak v pohode ako Evzuu. Jessie sa jej páčil. Nevrlo hladkala svoju líšku ktorá bola už oveľa väčšia ako predtým. Už dochádzalo drevo v ohni. Rita sa postavila a išla preč. „Kam ideš?“ spýtala sa jej Ema. „Idem po drevo ale vy hrdličky si ma nevšímajte, kludne sa ďalej cukrujte, obývajte a nevšímajte si ma ako doteraz.“ Jessie sa postavil a siahol Rite na čelo. „Nemáš horúčku, čo ti potom je?“ „VOLA SA TO ŽIARLIVOST TY DEBIL!“ Zhúkla na neho Rita  a bežala preč. Bežala rýchlejšie ako Jessie. Jessie im nestačil takže ona aj jej patronus veľmi rýchlo zmizli z dohľadu. Chúlilo sa k večeru a Rita stále nebola k nalezeniu, začínal som sa o ňu báť. Neobjavila sa ani o pár hodín neskôr. Dokonca sa neobjavila ani po týždni, jediné čo sme mohli bolo dúfať že je na žive. Po pár mesiacoch keď sa blížila jar sme prepátravali koniec lesa len aby sme našli nejaké jedlo. Bola tma, bola zima, a mi sme boli vystrašený, ale išli sme stále vpred. Počuli sme krik. Poznal som ten hlas bola to Rita na sto percent to bola ona. Rozbehol som sa za ňou Ema ani Evzuu mi nestačili ale v tej chvíli mi to bolo jedno bol som šťastný že počujem jej hlas. Bežal som a bežal. Dobehol som ku nejakému stromu a videl Ritu. „je to pasc....“ nedopovedala to a nejaký chlapec podrezal jej patronusovi krk. V tej chvíli Ritine srdce prestalo byť.

---

Komentáře

Pro komentování se musíš přihlásit.