Story of Kira Uchiha
Informace:
Tento príbeh som mala v hlave už strašne dlho vždy ked som pozerala Naruta tak som si tam to dievča predstavovala chcem sa s vami o to podeliť. Týmto nápadom ma inšpirovala Kage Neko (s tým že mám pridať fanfiction) BTw na Kirinich očiach si predstavte aj tú fialovú linku čo má orochimaru :D
Asi všetci poznáte príbeh o Narutovi Ak ste Naruta nevideli tento príbeh nieje pre vás, samozrejme nezakážem vám ho čítať, komentovať, hodnotiť, len hovorím (píšem) že tomu nebudete rozumieť. Tento príbeh je „fanfiction“ o dievčati ktoré vám v tomto príbehu opíšem. Je to trochu zložité v niektorých časových intervaloch takže pôjdem podľa častí Naruta od originálneho Naruta. Môžem vám len povedať že toto je úplne iný príbeh, môže sa tu stať všetko možné. Takže čítajte a ak nebudete chápať spýtajte sa dolu . V príbehu väčšinou rozprávam rovno za určitú postavu. Užite si príbeh. J
Prichádzala chunninska skúška v Konohe. Trojčlenne tými sa zhromažďovali v hlavnej budove v konohe aby sa zaregistrovali. Bolo to prvý krát keď som mala prísť do Konohy bola som totiž z skrytej zvučnej. Prichádzala som nie preto aby som získala titul chunnin ale preto aby som na niekoho dohliadla niekto kto do konohy išiel so mnou. Orochimaru. Vedela som dopredu jeho plány, vedela som že chce zabiť hokageho a to som nemohla dovoliť pretože bol môj osud ochrániť konohu. Pre mňa sa stane mojim osudom niečo čo po mne žiada veľa ľudí. O to aby som sa postarala o konochu po mne chceli celkom zaujímaví ľudia. Preto sa to stalo mojim osudom. Ochrániť Konohu aj keby ma to malo stáť život. A keďže Orochimaru tým že zabije hokageho prakticky zničí dedinu musela som ho v určitom momente zastaviť. Ale nie tak ako nekráčam tam chytím ho pod krk a zabijem ho dýkou, nie to nebolo také jednoduché pretože k Orochimarovi som mala jeden určitý vzťah ktorý sa nemôže prelomiť. Nemyslíte si žiadnu uchýlačinu. Proste mi na ňom záležalo a jemu záležalo na mne. On sem prišiel aby sa trochu porozhliadol po nejakých ľuďoch, vraj po nejakom chlapcovi z klanu Uchiha ale to som nemohla dopustiť pretože aj ja som bola z klanu uchiha tak polovične. Moja matka bola z klanu Uchiha a po pôrode zomrela. Ale ešte v tedy v jej lone sa mi stihla vytvoriť schopnosť tak zvaná Kenkei genkai. Alebo tak nejako . Môj otec hovorí že je to veľmi vzácny druh schopnosti a k tomu ešte ten môj bol podľa jeho slov „dokonalý“ moja schopnosť bola čítať ľudom myslel. Nemusela som sa k ním nejak nakláňať alebo dotýkať. Stačilo sa na nich pozrieť je to niečo ako byakugan. Lenže ja namiesto prúdov čakri vidím spomienky v tvare tela ako sa vznášajú a hýbu. Je to aj výzorovo podobné byakuganu. Oni, tý čo majú byakugan, majú biele oči a keď zaktivujú biele žilky sa im ukážu na tvári a spoja sa s ich očami. Moje oči ked sa z aktivujú celé zčiernu a maximálne vidno ako sa od nich odráža slnko, a vyjdú mi žilky tiež ako pri byakugane ale moje sú celé čierne lebo cez ne prechádzajú preč spomienky ktoré vidím v mojich očiach a posielajú sa ďalej do môjho mozgu. Takto môžem na prvý pohlaď vedieť či človek hovorí pravdu alebo klame. Proste o ňom viem všetko od vtedy čo sa narodil. Raz za čas si musím ale hlavu vyresetovať pretože inač by mi praskla. Toto bol dar ktorý mi zanechala moja matka. A všetko ostatné mám po otcovi. Farbu vlasov, oči, fialové linky okolo očí, zemnú podstatu a aj poslednú vec schopnosť ovládať hady a ked sa mi niečo stane môžem sa ľahko vyzliecť z kože a vytvoriť si nové telo. *Poz. Autora: Asi vám došlo že Orochimaru je môj otec.* môj otec bol veľmi nebezpečný junin ale ja som bola silnejšia než bol on, lebo ma od mala cvičil. Aj preto som sa džuninom stala v 5-tich rokoch, chuninom v siedmych a juninom tiež v siedmych(Udelili mi junina za môj výkon na chuninskej skúške). Aj keď som otcovi bola za všetko vďačná aj tak som mu nemohla dovoliť zabiť hokageho a zobrať toho chlapca z uchiha klanu. Ten chlapec sa Volal Sasuke uchiha a bol to brat Itachiho. Itachiho dobre poznám. Sám Itachi mi povedal nech ochránim dedinu a Jeho mladšieho brata aj keby sa malo diať čokoľvek aj keby sme si moc nesadli. To bolo to čo mi povedal aj Shisui jeden Itachiho kamarát. Tú noc keď Shisui zomrel som bola pri tom a nedokázala som mu pomôcť jediné čo som robila bolo to že som na zemi plakala v klbku. V tú noc pred tím ako si Shisui vytrhol oko a dal ho Itachimu, mne aj jemu povedal slová. Slová na ktoré som nikdy nezabudla a tie ktorými sa riadim do teraz. „Ochraňuj dedinu a meno Uchiha.“ Potom dal oko Itachimu a skočil z veľkej výšky do vody a zahynul. Tie slová som si nechala vytetovať aj keď som mala len 13 rokov, Otec mi tetovanie dovolil. Od vtedy mám vytetované na zadnom pravom stehne napísané Shisuiove slová. Ale už dosť vráťme sa k priebehu. Keď ja otec a nejaký otcov „pokus“ sme kráčali cez bránu, bola som ohromená tým čo všetko tu je dokonca mali vytesané hlavy všetkých hokage v skale. Nebola som moc typ dievčaťa čo výskal pískal a skracoval si slová. Ja som bola skôr ten typ ktorý je zodpovedný, ktorý je odhodlaný urobiť pre svoju ochranu všetko, zabijak v tíme. Môj otec bol celkom známy takže si musel „požičať“ inú tvár ktorú odtrhol nejakému chlapcovi. „Odteraz ma volajte Kami, nemôžete ma volať ani otec ani pane, chápete tomu vy dvaja?“ obaja sme len prikývli. Keď sme sa prechádzali po konohe započuli sme nejaké pokriky. Chcela som vedieť čo sa deje či sú to iba nejaké deti čo sa hrajú alebo sa niekomu niečo stalo. Nikdy som nemala skutočné detstvo takže som to vážne chcela vidieť. Iba som sa pozrela na otca, hneď vedel čo chcem. „Počkáme ťa v hlavnej budove. To je tá červená so znakom hokage nad vchodom.“ Povedal to ten pokus. Podala som svojmu ocovi dýku s pečaťou. To bol môj ďalší trik tam kde som hodila dýku som sa vedela premiestniť . Bol to nápad Učiteľa môjho otca vraj štvrtého hokageho. Otec na tom celkom dlho pracoval ale skôr ako to stihol dokončiť som mu jeho nápady *ukradla* a vytvorila tieto dýky“. Keď som ich otcovi ukázala bol rád že aspoň ja som docielila výskum a dokázala to tak sa toho vzdal a povedal že túto schopnosť mi prenechá.*ale vráťme sa späť* „Keď budete v hlavnej budove zapichni ju do zeme alebo do nejakej látky potom prídem. Ako som dopovedala odišla som za deťmi. Boli to nejaký chlapci a pár dievčat jedno z dievčat malo rúžové vlasy. A červené šaty. chlapec mál blond vlasy a oranžovú kombinézu. Hádali sa s nejakým chlapcom alebo dievčaťom neviem malo to na sebe čierny hábit a namaľovanú tvár fialovou farbou. Chcela som vedieť kto to bol tak som zapojila aj svoj druhé oči aby som sa pozrela na ich spomienky hneď sa mi všetko o nich ukázalo. Vedela som o nich v momente všetko. Všimla som si že chlapec s čiernymi vlasmi a modrím tričkom bol ten po ktorého si prišiel môj otec. V momente sa spustil rozhlas a volal posledné deti ktoré sa chceli zapojiť do skúšky. Všetky tie čo tam stáli v momente odskákali do budovy . Potom som tam asi ešte 10 minút sedela. Keď som si zmyslela že už je čas, mysľou som aktivovala značku na dýke a v momente sa premiestnila ku otcovi. Keď som sa premiestnila sedela som za otcovým chrbtom aby ma nikto nevidel že sa viem premiestňovať. Nebola som v tom moc ešte dobrá keď sa premiestňujete zaberie vám to veľkú časť energie takže som sa na chvíľu oprela o otcove nohy Vtedy som sa postavila vytiahla dýku zo zeme a zastrčila si ju do zadného radu v mojej taštičke na „náradie“. Nikde som ale nevidela toho tretieho. „Kami kde je ten pokus“ Otec iba ukázal na pokus ako sa prekrikuje s tým chlapcom s oranžovou kombinézou hneď vedľa bol ale aj ten Sasuke a Tá sakura musela som zasiahnuť. „Ako sa vlastne ten pokus volá?“ „Myslím že Dosu“ Odpovedal otec s výrazom *chod tam a odtiahni ho späť alebo ho zarežem hneď na mieste* Rozbehla som sa za tím pokusom a vrazila mu päsťačku. To isté urobila aj Sakura tiež vrazila Narutovi. Doku aj Naruto padli na zem. Sakura sa rozškriekala na celú miestnosť. Nechápala som to. Iba som sa k Dosuovi naklonila a začala som mu šeptať niečo do ucha muselo to vyzerať fakt zvláštne pre všetkých ostatných čo stáli v miestnosti. Aj tak stačili len 4 slová aby Dosuovi vyleteli oči z dolkov a račal sa potiť studeným potom. „Pán..Orochimaru...sa...hnevá.“ Ja som sa postavila a Dosukovi dala ruku aby sa postavil. Ruku prijal ale bál sa na môjho otca čo i len pozrieť. Ako sa postavila bol to iba jeden prudký pohyb a vykrútila som mu ruku za chrbát. Z mojej tváre zmizol úsmev. „Ospravedlň sa!“ Dosu iba zastenal a začal sa ospravedlňovať. Sakura znovu tresla Narutovi aby sa tiež ospravedlnil. „Vlastne áno prepáč.“ Povedal Naruto s rukami za hlavou. „Prepáčte mi to Dosu je idiot.“ Povedala som s úsmevom na tvári a Dosua viac zaťahala za ruku. „Nechaj ma do riti!“ Môj sharingan bol veľmi silný na vysokej úrovni približne takej akú mal Itachi možno aj väčšej. Keď to Dosu povedal Pozrela som sa na neho mojimi Sharingan očami a Dosu so zľaknutím prestal. „Vieš mať sharingan a nebiť uchiha je dosť neúctivé.“ Ozval sa Sasuke zozadu. „Vážne?“ spýtala som sa pohŕdavo. „Vážne, mal by som ti hneď teraz tie oči vytrhnúť.“ Keď to dopovedal rozbehol sa za mnou a chytil ma pod krk. „A čo keď ti poviem že som Uchiha?“ Sasuke sa zatváril na mňa ako na zdesenie. Oprel ma o stenu a rukou zatiahol silnejšie na môj krk. „Neverím ti celý náš klan bol vyzabíjaný mojim bratom!“ „ Ja viem Itachi, správny chlap, má to čo každý potrebuje...Má to že z neho ľudia majú strach.“ V ten moment niekto Sasukeho nohy podrazil. Bol to môj otec. Ja som spadla na zadok a Sasuke na chrbát na zem. Takže toto je ten Uchiha chlapec.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.