Anime World CZ/SK - Příběhy

Jessie sa zakoptal a narazil do iného chlapca bol vysoký asi tak ako Jessie. Bol to Max. Jesse ho poznal ale nikdy sa s ním moc nekamarátil. „Prepáč potkol som sa.“ Povedal Jessie. Max ho chytil za tričku a zdvihol. „Nevieš dávať pozor!“ Jessie ho kopol do kolena a v tom momente mu chytil ruku a vykrútil za chrbát. „Povedal som že sa ospravedlňujem, tak do mňa neskáč.“ Vtedy pribehli dvaja muži asistenti ktorý nás od seba odtrhli. Max sa ešte na mňa zahnal rukou ale ja som sa tomu vyhol takže vrazil asistentovi a ten spadol na zem. Chcel som pomstiť asistenta tak som Maxovi chcel vraziť späť. Ale ruku mi chytil druhý asistent. „prestaňte vy dvaja! Keďže sme asistenti sme aj upratovači takže nám robíte prácu keď vypľúvate krv na zem.“ Vtedy mi ruku pustil a ja som päsť roztvoril späť do dľane. Otočil som sa a podal ruku asistentovi čo ležal na zemi. Ten pomoc samozrejme prijal. „Ako sa voláš ty chlapče?“ „Max“ „Tak ty Max pôjdeš na koniec rady tam je najmenej detí budeš robiť menej problémov.“ Obaja asistenti chytili Maxa za ramená a pomaly s ním išli do zadu . Keď som sa poobzeral všimol som si že na mňa pozerá veľa ľudí teda ak mám byť presnejší veľa dievčat. Tváre všetkých boli červené. „Videli ste ako sa ochránil vykrútil mu ruku za chrbát, a potom pomohol tomu asistentovi. Kiežby aj mňa niekto takto ochránil.“ *Šepotanie vzadu* Moja tvár bola celá červená tak som ju rýchlo sklonil aby ma nikto nevidel. „Je celkom zlatý keď sa červená“*ďalšie šepoty* Toto mojej farbe na tvári len pridalo. *Trúba* „Keď sa začne odpočítavať od 10 do 0 vy, deti, sa rozbehnete do otvorených deti a vaša cesta začne po patronusa začne!“ „ 10-9-8-3-2-1“ *trúba* v ten moment sa všetci rozutekali a ja samozrejme tiež väčšina beží hneď do bažín alebo na lúku takže ja musím inam niekde kde budem môcť loviť. Do lesa! Sú tam potoky takže tam budú zvieratá. Teraz to budem musieť len šikovne obehnúť aby si ma väčšina ľudí nevšimlo. To ale asi nepôjde kôli tomu výstupu s Maxom. No nič nezostáva mi nič iné ako sa spoliehať na svoju rýchlosť. Bežal som už celkom dlho ale vedel som že ma niekto sleduje celkom asi tri postavy, nedávajú si pozor keď som prebehával riekou ani lúkou bolo počuj ich čľapotanie a aj šumenie trávy. Pobehol som trochu rýchlejšie aby som ich stratil vypadalo to že sa podarilo. Začalo sa stmievať ale ja som žiadne jedlo nemal ale nebol som ani hladný. Ako by som vôbec mohol v takejto situácií myslieť na jedlo. Trochu si pospím zajtra nájdem nejaké jedlo potom si urobím menší prístrešok pre istotu niekde na strome a až potom budem hľadať patronusa. Keď som si konečne sadol započul som šuchotanie. „Dobehli ma“ poichu som zašepkal.  Pootočil som hlavu a videl som ich schovávali sa za stromom. Vytasil som dýku a išiel pomaly za strom ked som sa priblížil dosť blízko počul som zakričanie. „Nerob nám nič prosím!“ Boli to tri dievčatá čo sa na mňa vtedy pozerali pri „bitke“ s Maxom. Nepremýšľal som ale dlho musel som konať. Videl som že jedna z nich je zranená na nohe preto ma na chvíľu stratili niečo sa jej stalo a musela si to zaviazať. „Vy dve sa chite za ruky a bežte potichu za mnou.“ „Čože a čo ja?“  povedala tretia. „Ty bežať nemôžeš!“ Zobral som ju na ruky aby sa nenamáhala bola veľmi prekvapená. „Bežte za mnou potichu tentoraz!“ Bežali sme všetci štyria jednu som mal na rukách a dve sa držali môjho trička a bežali za mnou. Keď sme boli už celkom ďaleko od toho miesta prudko som zastal tak že do mňa tie dve čo sa ma držali za tričko do mňa nabúrali. Tá čo som držal na rukách chcela niečo povedať ale ja som zacítil niekoho prítomnosť tak som ju musel nejak zastaviť. Ale nemal som voľné ruky, tak som jej vopchal svoje líce pred jej ústa a zatlačil aby nemohla hovoriť. „Teraz všetci ticho, niekto tu je.“ Po chvíli tam už nikto nebol zdalo sa že len prechádzali. „Pravdepodobne vás počuli kričať takže išli na to miesto kde sme boli mi v domnienke že tam ešte stále sme.“ Vtedy som odlepil svoje líce od jej pier a spadol aj s ňou v náruči na zadok. „Zdá sa len že prechádzal alebo prechádzala.“ „Potrebujem sa vás spýtať na nejaké otázky.“ Položil som sadnúť si tú s tou zranenou nohou. „Potrebujeme vodu trochu vody nech  ti vyčistíme tvoje zranenie .“  „Som Ema. Povedalo dievča so zranenou nohou dlhými blond vlasmi . „Ja som Rita.“ Povedalo dievča s dlhými čiernymi vlasmi. „Ja som Evzuu. „Povedalo posledné dievča s dlhými bielymi vlasmi do polovice fialovými. Pousmial som sa. „Ja som Jessie.“ „Musíme ísť niekde k vode k nejakému potoku. Počujem potom tu kúsok dolu. Stačí tam iba zájsť. Idete so mnou alebo tu zostávate?“ „Ideme s tebou, sami by sme sa báli.“ „Veď ja som úplne cudzí človek nemali by ste sa mňa báť viac?“ „Si cudzí človek ale si prvý človek čo nám tu pomohol.“ Zdvihol som Emu ešte raz na ruky a pomaly s Ritou a Evzuu sme išli k potoku. Keď sme k nemu prišli nikto tam nebol. Rita a Evzuu sa rozbehli ku potoku a začali z neho piť ako nejaké srny. „Ty si asi tiež smädná, počkaj.“ Položil som ju úplne pri potok aby sa napila a potom som ju posadil a vodou a prstami jej čistil ranu na nohe. „Ako sa ti toto stalo?“ Keď sme bežali za tebou som spadla na veľmi ostrý kameň.“ Zatváril som sa hrozne smutne. „Čo sa deje Jessie?“ spýtala sa Ema. „Nie nič, len je mi ľúto že za tvoju ranu môžem ja.“ „To je hlúposť som nešikovná spadla by som tak či tak.“ Nič som nehovoril len mlčal a ošetroval jej nohu. Keď bol rana čistá, vystrel som sa natrhol si kúsok trička a odtrhol kúsok zo spolu. Všetky tri sa pozerali čo robím ako keby nevedeli. Kúskom trička som Eme obviazal ranu na nohe. „Nemala by si s ňou moc hýbať inač do takého mesiaca sa ti to zahojí.“ „Ďakujem.“ „Pôjdeme sa niekam zatiaľ ukryť.“ Znovu som zodvihol Emu a odniesol kúsok od potoka ale skôr za pár stromov aby nás nebolo vidno. „Rita Evzuu vy nejdete?“ Najprv som nechal ľahnúť Emu aby si urobila na tej zemi ako sa hovorí “pohodlie“ a potom si vedľa Emi ľahla Rita a aj Evzuu ja som si ľahol vedľa Evzuu chrbtom ku nej. Keď som sa ráno zobudil nejako ťažko sa mi dýchalo. Keď som sa pozrel poriadne Rita mi ležala na ľavej ruke, Evzuu na hrudi a Ema bola opretá o moju pravú ruku. Neviem ako sa mi to podarilo ale poukladal som ich dole bez toho aby som ich zobudil. Sadol som si ku stromu vedľa nich zobral bakuľu a s dýkou od dedka vystrúhaval niečo veľmi ostré neviem čo to bolo asi oštep. Neviem ako to bolo možné ale Rita sa nejak vo spánku pregúľala na moju nohu a spala ďalej. Takže teraz som strúhal oštep a na nohe mi ležala Rita. Rita sa aj tak po pár minútach zobudila, sadla si vedľa mňa. „Prečo som ti ležala pri spánku na nohe?“  „To teda neviem ale neboj nemala si ani tú najhoršiu polohu.“ „Čože?“ „Evzuu mi ležala na hrudi a Ema na ruke.“ „Aha“ „Presne tak, aha.“ „A čo to vlastne robíš?“ „Oštep“ „Na čo?“  „Na raňajky.“ „Čo ideme loviť?“ „Ryby, chceš mi pomôcť ?“ Pozrel som sa na Ritu s úsmevom. „Prečo nie.“ 

Komentáře

K4n3k1x

-

21.02.2015

Jááj veľmi ma to baví, napíš čo najrýchlejšie čo najviac prosííím :)) a táto veta bola really napísaná akokeby si bola BAKA: „Keď sa začne odpočítavať od 10 do 0 vy, deti, sa rozbehnete do otvorených deti a vaša cesta začne po patronusa začne!“ „ :D :D plz pokračuj aj keď sám dávam komenty :)