Anime World CZ/SK - Příběhy

*Svet patronus sa zrodil už dávno, je to svet ľudí v ktorom každý má svoju druhú dušu (patronusa) je to zviera oddelené ďalším telom, bližšie povedané každá duša sa skladá z dvoch duší, prvá je ľudská a tá druhá je zvieracia, človek potrebuje dve duše k životu a aj zviera potrebuje dve duše k životu, každý človek keď sa narodí žije prvých 15 rokov bez patronusa. Ak si človek nenájde rok po svojich 15tich rokoch patronusa umrie. Preto systém usporiadal „15 ročnú púť“. 15 ročná púť je niečo ako hra s ľudskými  životmi. Spočíva to v tom že deti čo mali 15 rokov sa na jeden rok pošlú do džungle, na púšť, na more, alebo na vysoké skaly len preto aby našli svojho patronusa, keďže sú deti úplne samé po celú tú dobu, po celý jeden rok môžeme to nažívať hra d ľudskými životmi. Deti väčšinou ani nenájdu patronusa a zomrú z prirodzených príčin ako je hlad, infekcia, alebo budú zabité nejakým patronusom čo si ich nevybral. Niektorý protestovali s týmto spôsobom získavania patronusa ale neskôr si uvedomili že keby nezomrú tam v divočine tak zomrú aj tak kvôli tomu že nemajú patronusa. Dieťa niekedy v „divočine“ stretne aj ďalšie dieťa ktoré si hľadá patronusa vtedy pravidlá povoľujú spiknutie , ale deti sa väčšinou po sebe rozbehnú z nožom kvôli tomu že nechcú aby im tie druhé „vyfúkli“ ich patronusa. Keď deti získajú patronusa neje možné opustiť „arénu“ musíte počkať s patronusom celý rok, pokiaľ neprejde. Keď prejde rok tak deti čo získali patronusa žijú normálny život s patronusom a rodinou.*

„Jessie zvládneš to! Si múdry chlapec, milý, silný, nezahynieš! Získaš patronusa a vrátiš sa späť domov áno. Sľub mi to zlato sľub mi to.“ Hovorí plačúca matka svojmu synovi. „Iste že to zvládnem, trénoval som tri roky, vedel som že to príde, neplač. To bude dobré.“ Matka si len utierala slzy ktoré stále neprestávali tiecť a usmievala sa na Jessiho. „Keby sme ťa aspoň mohli sledovať cez nejaké kamery, ale tam nijaké nie sú.“ Jessie sa iba pousmial. Vtedy jedna obrovská ruka pristála na Jessiho hlave a hladkala ho, bola to otcova ruka. „Neboj sa Ingrit náš syn to zvládne, učil som ho roky loviť takže od hladu nezahynie, luk si vyrobiť vie, hráči budú na úplne inej strane arény ako bude on.“ Otec sa sklonil ku Jessimu. „viem že to zvládneš si predsa môj syn!“  „Do arény ti dovolili zobrať jednu vec máš ju už ?“ „Áno mám ju tu.“ Povedal Jessie a ukázal na dýku zo striebra ktorá mu visela na opasku. „To je.. dedkova dýka?“ „Áno... toto je vec čo si chcem zobrať, toto je zbraň ktorou si chcem nájsť patronusa lebo toto mi pripomína rodinu. Chcem si ju zobrať do arény!“ „Zober si ju, ale buď opatrný, vieš že je dosť ťažká.“ Povedala mama. „Zlato nerob drahoty je to chlap!“ „Ďakujem vám za podporu.“ Vtedy nejaká asistentka zaťukala Jassemu po ramene na znak toho že už by mal ísť do vnútra. Jessie vošiel do skleneného výťahu  keď sa dvere zatvorili videl že sa otcovi pohli pery ale nerozumel tomu. Vtedy mama povedala to isté. Jej rozumel pretože ona nemala fúzy ako otec. Vtedy Jessemu padla z oka slza. Zvedavá asistentka sa pousmiala. „Čo ti povedali rodičia?“ „Že vo mňa veria.“  ..... O pár minút  výťah zišiel až na najnižšie poschodie. Nebola to nejaká pivnica ako si každý predstavuje najnižšie poschodie. Bola to obrovská miestnosť v ktorej boli samé deti nie deti ako deti ale deti ako 1ť ročné deti ktoré si išli po svojho patronusa. Boli dve strany  miestnosti vľavo a  vpravo, logické, ale vľavo boli si išli po svojho patronusa bolo ich neskutočne veľa boli všelijakých odtieňov pokožky čierny, biely ,aziati, a strašne veľa dievčat. Bolo mi ľúto keď som si uvedomil že ani polovica z tých dievčat a ostatných neprežije. Na pravo boli deti ktoré sa vrátili so svojim patronusom. Jeden chlapec mal ovcu další sliepku iný hada. Videl som že tam bolo aj pár dievčat ale dohromady ich bolo asi len 50 za to na druhej strane nás bolo aj 1000. Prvý krát som videl iných patronusov ako majú moji rodičia. Patronus mojej matky je korytnačka a môjho otca zajac. Patronusovia vypadajú ako obyčajné zvieratá až na ten rozdiel že keď sa Patronus a jeho pán spojí Patronusovi sa zmení farba očí a kože alebo peria či srsti podľa farby vlasov  a očí jeho pána. Moje vlasy boli čisto biele a oči som mal takej farby ako keď cez jantár presvieti slnko. „Chod sa postaviť za deťmi do vľavo za chvíľu sa bude púšťať do arény dúfam že si dobrý bežec aréna je dosť veľká budeš mať len pár sekúnd na útek. Chcem ti poradiť, si celkom pekný takže dievčatá ti budú veriť, väčšina detí ide hneď do bačuriny alebo na lúku aby našli nejaké zviera aby ten rok neboli osamelý alebo sa hneď chcú s niekym dávať do tímu. Nikomu never!“ „Nepríde vám divné že vám mám veriť to že nikomu nemám veriť ?“ Asistentka sa len zasmiala a postrčila Jessiho po chrbte do radu. 

 

---

Komentáře

Pro komentování se musíš přihlásit.