Zámok a kľúč 5: Pomali to zistíme
Informace:
Prepáčte že mi to tak dlho trvalo no mala som menšiu krízu.
Ďakujem za pochopenie, Misaki.
„Aký ste len zlatý, už sa neviem dočkať toho keď aj ja budem s niekym takto hrkútať.“ začervenala som sa ešte viac a Ikuto ma objal. Amu sa len smiala a dokola opakovala tú jednu vetu. Zrazu sa mi zatočila hlava a nevedela som poriadne dýchať, našťastie ma Ikuto držal tak som nespadla.
„Mei! Mei čo sa deje ? Odpovedz mi, prosím.“ držala som sa za krk a snažila som sa dýchať cez otvorené ústa no nepomohlo to.
„Láska moja, musíme utiecť inak nás Lord Salokin rozdelí. Poď a nechaj si svoj náhrdelník na krku, aby sme sa znovu našli. Milujem ťa a nezabúdaj na jednu vec, ak sa budeme chcieť vrátiť tak...“ tento hlas znel podobne ako Ikutov. Keď hlas dohovoril, moje dýchanie sa vrátilo k normálu a začali mi tiecť slzy. Amu sa tiež rozplakala no z iného dôvodu. Ikuto ma nadvihol, jeho ruky sa veľmi triasli.
„Ikuto, ak som ti priťažká tak ma polož, už som v poriadku.“ povedala som s úsmevom na tvári. No položil ma až do mojej postele, potom ma zakryl a potľapkal po hlave ako vždy.
„Určite si v poriadku ? Och, prepáč za to že sa trasiem, no veľmi si ma vyľakala Mei. Hoci to bolo len pár sekúnd no nevedel som čo mám robiť, ty si tam len ležala a... neuveriteľne veľmi som sa bál, že ťa stratím.“ toto je prvýkrát čo vidím Ikuta v takomto stave. Chytila som ho za ruku a usmiala som sa, Amu pomaličky prišla bližšie a potľapkala Ikuta po pleci. Ikuto sa pozrel na Amu a potom sa jeho pohľad vrátil ku mne, konečne sa usmial no v jeho očiach bolo ešte stále vidieť menšiu starosť. Pokúsila som si sadnúť, Ikuto si vymenil pohľad s Amu, pristúpili ku mne a ztlačili ma späť do ľahu. Obaja na mňa hľadeli akoby som práve vykonala nejaký smrteľný hriech, boli neuveriteľne strašideľný.
„Po tom čo sa stalo ti nedovolíme aby si si tak rýchlo sadala. Ešte aspoň hodinku lež a potom si môžeš sadnúť.“ Ikutov pohľad bol vážny no predsa len plný lásky.
„Idem nám urobiť čaj, aký si dáte ?“
„Prosím si Earl Gray s medom a mliekom.“ povedali sme jednohlasne s Ikutom. Za pár sekúnd sme sa obaja jemne začervenali a so smiechom pozreli jeden na druhého. Amu zavrela dvere a išla urobiť čaje. Ikuto sa pousmial a oprel svoje čelo o to moje. Čo sa deje? Žeby mi išiel dať pusu?...
„Huf, aspoň nemáš teplotu. Prečo si taká červená? Len nepovedz, že... že si si myslela že ti idem dať p-pusu na pery?“ pomaličky a zahanbene som prikývla. Ikuto sa rozosmial, položil svoju nežnú, teplú dlaň na moje líce a povedal:
„Mei, neurobím nič čo mi nedovolíš. Ak nechceš aby som ti dal pusu na tvoje prekrásne líce či na tvoje nežné pery len mi povedz aby som prestal, nechcem ťa do ničoho nútiť. Ľúbim ťa a si pre mňa veľmi dôležitá, prosím ťa, pochop to.“ nežne sa usmial a dal mi pusu na čelo. Približoval sa pomaly a sledoval či mi to nevadí, nezastavila som ho. O pár sekúnd vošla Amu s podnosom na ktorom boli tri ešte horúce čaje. Každá z šálok bola z iného štátu, jedna bola zo Španielska, presnejšie z Malorky bola na nej jašterica zvaná „geku“, druhá šálka bola z Anglicka boli na nej pamiatky ako Big-Ban, London Bridge a iné, posledná šálka bola z Egypta bola na nej ťava medzi dvoma palmami a v pozadí stáli pyramídy.
„Všetky sú rovnaké, vyberte si šálku ktorú chcete.“ povedala Amu s úsmevom na tvári.
„Geku je môj!“ vykríkla som. Obaja sa rozosmiali, Amu položila podnos a podišla k nám.
„Už nie si až taká bledá, môžeš si sadnúť ale zostaň v posteli.“ povedala Amu prísnym hlasom. Ikuto sa na mňa pozrel a prikývol na znak svojho súhlasu. Podali mi šálku z Malorky, Ikuto si zobral Egypt a Amu mala Anglicko. Obaja si sadli ku mne na posteľ a so smiechom sme si pomaly popíjali svoje čaje. Zrazu som začula niekoho škvŕkajúce brucho.
„Dievčatá prepáčte, no ja nedržím žiadnu diétu a keď som hladný tak sa najem, môžem vás tu nechať? Nenahneváte sa?“ povedal Ikuto celý zahanbený. Pozeral na nás so zvedavým pohľadom.
„Bez nás jesť nejdeš, popravde aj ja som už neuveriteľne hladná a okrem toho, bezo mňa sa v kuchyni nebudeš vedieť dobre orientovať. Aj Amu to chvíľku trvalo. A ak nechceš aby som sa postavila tak ma tam zober.“ Ikuto sa rozosmial a povedal:
„Nečítaj mi myšlienky.“ nadvihol ma a ukázal Amu aby išla s nami. Otvorila nám dvere, Ikuto ma držal tak nežne, no predsa len pevne akoby to už niekedy robil. Privrela som oči a svoju hlavu som oprela o jeho hruď, srdce mu bilo veľmi rýchlo. Som taká ťažká alebo,...
„Nie si ťažká, moje srdce bije rýchlo lebo ťa držím vo svojom náručí a ty sa o mňa opieraš, si tak blízko, že cítim aj vôňu tvojho šampónu.“ povedal Ikuto nežným hlasom.
„Čo je toto? Telepatia? Veď Mei nič nepovedala a okrem toho prečo sa zmenila farba jedného lupeňa na vašich náhrdelníkoch?“ hneď ako to Amu povedala sa naše pohľady vrhli na náhrdelníky. Mala pravdu, čo to je? Musíme sa na to opýtať Franfrukov...
„...ale najprv poďme jesť.“ posadili ma do stoličky odkiaľ som ich dirigovala, bolo to trocha nepríjemné. Ikuto sa ponúkol, že nám navarí, tomu sa nedalo odolať. Hneď som prikývla a on si obliekol zásteru, bol v nej taký pekný. Kým Ikuto varil ja a Amu sme sa rozprávali. Potom ma zabolela hlava, z ničoho nič sa mi aj zatočila a vrátila som sa do vízie z rána. Teraz som už aj vedela, Ikuto a ja sme mali na sebe šaty z Franfrukskej oslavy narodenín princeznej. Ja som spievala a Ikuto hral, no túto pieseň som nepoznala, jej text som nepočula no keď sme prestali objavila sa brána. Ikuto ma chytil za ruku, pobozkal ma a povedal:
„Láska moja, musíme utiecť inak nás Lord Salokin rozdelí. Poď a nechaj si svoj náhrdelník na krku, aby sme sa znovu našli. Milujem ťa a nezabúdaj na jednu vec, ak sa budeme chcieť vrátiť tak v tom druhom svete, kde si stretla Helen budeme musieť... “ prebudila som sa z tranzu a Ikuto tiež. Vyzeral veľmi vyľakane, aj on mal slzy na krajíčku.
„Mei, my budeme musieť čo? Prečo som to nepočul? Čo to bolo? Mei,...“ postavila som sa a objala som ho, celý sa triasol.
„Je to v poriadku, nič sa nedeje. Som tu, žijeme a to čo sa deje že ja,... som reinkarnácia princeznej Daisy a ty si môj rytier.“ keď som dohovorila postavili sme sa a ja som si šla sadnúť späť k Amu. Ikuto nám naložil z krupičnej kaše ktorú nám pripravil. Bola veľmi chutná, hneď ako sme ju dojedli Ikuto rýchlo poumýval riad a Amu ho poutierala. O pár minút zazvonil zvonček a ja som sa pomaly vykradla z kuchine aby som otvorila. Na naše nešťastie tam stála...
Pokračovanie nabudúce :)
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
