The One /časť 2
Informace:
z obyč príbehu sme s So Akarui vytvorili Rp :3 strašne sa hanbím kolko text píše ona a kolko ja ale , ale, feihslDFGVRKSDBLZJlskghldfjgbdsblvbxdfjjbvvsrlggurghkdgkdgkdhgkdfhkgdfkghfxgurvn,jk
Elizabeth
Už je to zopár rokov, čo sme sa naposledy videli. Cítim sa z toho celá napnutá a neistá. Neviem, čo so sebou robiť a to je ešte len ráno. Každú chvíľku dorazí, som si istá.Začujem akési zvláštne zvuky zvonka. Tie ma prinútia v sekunde vyskočiť na nohy a priskočiť k oknu. Mám z neho perfektný výhľad na ulicu, takže sa nemusím trápiť tým, že by som sa presúvala ešte do inej miestnosti.“Él!” začujem tetino volanie zo spodného poschodia nášho domčeka. Postrehnem auto pred susedným domom a viac nepotrebujem. Z úst sa mi derie hlasný radostný výkrik.Ako sa bláznivo rútim z izby, takmer prerazím dvere. Nezaujíma ma to. Podídem ku schodom a v sekunde sa spočítam všetky svoje možnosti. Ak sa chcem dostať rýchlo dolu a privítať ako prvá svojho najlepšieho spoločníka, potom bude lepšie, ak sa jednoducho posadím na zábradlie a zleziem tak dole. Isteže, je to nebezpečnejšia varianta, ale ani po toľkých rokoch, čo bývame na tomto mieste, som sa nepoučila.Rukami sa nadvihnem tak, aby som sa zadkom šikovne vysadila na zábradlie, ktoré vydá zvuk, akoby sa chystalo pod mojou váhou zlomiť. Nestarám sa. Čo sa má stať, stane sa. Spustím sa dole. “Dippééér!” dopadám na rovné nohy, ako som sa to naučila, a trielim ku dverám.
-Dipper-
Ach jaj toľko kriku. Usmievam sa lebo to je to jediné čo zvládnem. Prichádzam pred dvere a z nich vyletí El. Chytím ju okolo pása a poriadne s ňou zatočím. Vôbec sa povahou nezmenila, stále je taká šialená akú som ju zbožnoval. Bude mi tu dobre to viem už teraz. Uvedomím si že ju ešte stále držím. Trochu sa zaseknem a postavím ju na zem. Auuuu, nejaký velký predmet sa mi presunul na chrbát. Wendy! "Dipper teraz ti môžem vyskočiť na chrbát ked už niesi malé dieťa. A môžem urobiť aj niečo inéé." Jej pery pristáli na mojom líci. Poriadne som sa v tú chvílu začervenal. Páni , toto vážne nebude nudné leto.
Elizabeth
Keď ma zloží na zem, uvedomím si, že ktosi narúša našu spoločnú chvíľku. Najradšej by som si ho ukradla pre tento moment len a len pre seba, no zdá sa, že sú tu aj iní ľudia, ktorí by ho radi privítali medzi nami. Okrem iného Wendy. Nič proti nej, ale nemohla si vybrať horšiu chvíľu. Čo ma nabudí ešte viac, to je práve jej správanie a pusa na jeho líce. Nie!
Prudko zavrtím hlavou a schmatnem Dippera za ruku. “Poď, vo vnútri na teba už všetci čakajú! Aj teta Marge! Aj Grenda s Candy! A tiež ti niečo musím dať!” veľmi dobre viem o tom, že aj keby chcel niečo ešte namietnuť, nemohol by, pretože nevie rozprávať. Preto to trocha zneužijem a ťahám ho dovnútra nášho domčeka, kde čakajú dievčatá. “Tak je späť!” oznámim v rýchlosti, pričom sa zastavím len na sekundu a doprajem mu pôžitok z toho, aby si všektých poobzeral a následne ho už znova ťahám hore do svojej izby.
Zavriem za nami dvere. Žiaden chalan nemá do mojej izby povolený vstup kedykoľvek, ale Dipper je výnimka. Dokonca mi nevadí ani neporiadok, ktorý momentálne mám vo svojej izbe.
Konečne pustím jeho ruku a nechám ho na chvíľu stáť. V neporiadku vylovím stoličku, z ktorej odpracem svoje haraburdy. Poväčšinou sú to knižky o mýtickych tvoroch, ktoré by vraj nemali existovať. Ale čert to vezmi, podľa mňa aj tak existujú. A čo viac! Predo mnou stojí človek, ktorý tomu verí tiež.
“Pekne sa usaď a ja zatiaľ pohľadám vec, ktorú ti jednoznačne musím dať,” zazubím sa na neho a usádzam ho na stoličku. Neplánujem sa usadiť spolu s ním. Predsa som povedala, že mu niečo musím dať a to aj plánujem splniť.
Je to už síce dávnejšie, čo mi onu vec zveril do rúk s tým, že mu na to mám dať pozor a strážiť to. A to by som nebola ja keby som nedodržala svoje slovo. Zvlášť pokiaľ ide o Dippra.
Podídem k posteli a dám sa na štyri, aby som pod ňu mohla vliezť.. Toto nie je ono.. to nie je to, čo hľadám… odstrkujem na bok jednotlivé pakšamenty, ktoré sa postupom času nahromadili pod posteľou. No to viete, keď človek upratuje a niektoré veci je mu ľúto zahodiť neexistuje lepší spôsob, ako ich jednoducho odložiť pod posteľ.“Mám ťa!” konečne narazím na vec, ktorú som hľadala. Triumfálne sa vytiahnem spod postele a v rukách držím knižku červenej farby, ktorej pevnä väzba je na každom kraji spevnená zladými rohmi a na prednej strane sa nachádza zlatá ruka, uprostred ktorej je číslo tri. Prejdem po väzbe rukou, aby som zmiatla všetok prach a pavučiny a postavím sa znova na nohy.
Priskočím k Dipperovi a podávam mu knižku. “Strážila som ju celé tie roky, ako si mi sľúbil,” usmievam sa na neho žiarivo. Už nemám zubný strojček ako vtedy, keď sme ešte boli malí. Už asi dva roky ho nenosím a som za to taká šťastná. A nie som sama, čo sa na mne kopu vecí zmenilo. Ale ja sa pokúsim znova to uviesť do správnych koľají. Dipper si toto leto jednoducho musí užiť! Musíme si ho užiť spoločne!
-Dipper- Čo sa tak pretrča ? Dode boli ľudia mohli sme tam chvílu byť. Denník! Môj denník úplne som naň zabudol. Celé tie roky, celé tie roky ho tu má? Vyskočím zo stoličky na nohy a schmatnem El do vrelého objatia. Ako že na to nezabudla ? Musel som jej chýbať aspoň trochu. Jej ruky objímu môj krk a začnú sa triasť. "Nerušíme?" Páni, Grendin hlas znie skoro ako mužsky. Pustím El a usmejem sa. Znova! znova ma bijú! Teda zhodili ma na zem a znova objímajú. Ano to som myslel. Tento hrát to je Candy a Grenda. No a El musí samozrejme skočin na kopu. Ako keby som ten vzduch čo mi zobrali nepotrebujem.
Elizabeth
Ruky sa mi z neznámych dôvodov trasú, keď ho objímam. Vyzerá, že sa celkom potešil tomu, že som jeho “poklad” celé tie roky pozorne strážila a dávala naň skutočne pozor. Je síce pravda, že pod posteľou bola knižka v takom úkryte, že by ju nebol nikto našiel ani keby veľmi hrabal. To som vedela len a len ja, pretože ten, kto sa najlepšie vyzná v mojom neporiadku som práve ja.
Nevadí mi, keď mi ho dievčatá prevezmú. Predsa aj ony dve sa na neho tak veľmi tešili. “Hej, nechajte mi miesto!” zvolám a vrhnem sa na neho tiež. Musím ho predsa poriadne vyobjímať. Za toľké roky sa tak veľmi zmenil.
Keď máme konečne všetky dosť objímania, postavíme sa z neho a necháme mu priestor, aby sa zhlboka nadýchol. Postavím sa nad neho a vystriem jeho smerom ruku. “Budeš mi toho musieť veľa porozprávať, Dipper. Som zvedavá, ako si sa za tie roky mal…” usmievam sa. Viem, že teraz mi nič nepovie. Nepoznám posunkovú reč, ktorou sa dorozumieva s niektorými ľuďmi, takže by som mu neporozumela. Na chvíľu sa zamyslím. Ach!
Načiahnem sa a vezmem zo stola tužku so zápisníkom, ktorý som používala pôvodne na svoje umelecké výtvory. Takto ho môžem perfektne využiť.
“A keďže nepoznáme tvoju reč, môžeš nám svoje myšlienky písať na papier..” vtisnem mu do rúk blok a zoširoka sa pritom usmievam. Naozaj sa dá povedať, že som šťastná.
-Dipper- Zoberiem papier do ruk a píšem potom papier odtrhnem, skrčím a hodím do tváre. Čo ine ako "potrebujem vzduch" by tam mohlo byť napísané. Postavím sa a naberiem El na rameno pri čom schádzam dolu pred dom. Postavím ju a začnem písať.
Elizabeth
Reflexívne si rukou zakryjem tak, že dlaň mám z vonkajšej strany, takže papier zachytím presne v momente kedy by mal naraziť do mojej tváre, ak by bola nekrytá. Prv, než ho stihnem rozbaliť a prečítať si, čo je v ňom napísané, berie ma na rameno a unáša ma von.
V rukách má dosť silu, uvedomím si. Za tie roky spevnel v ramenách.
“HEJ!” zvolám a rozbaľujem a čítam papier po ceste von z domu. Chápem.. takže sme ho takmer zadusili. Uškrniem sa a keď ma zloží konečne na zem, ponaprávam si svoju sukňu, ktorú som si v tento deň obliekla a zhrniem si tričko tak, aby zakrylo všetko, čo nechcem, aby bolo vidieť a zastrčím si papier, ktorý mi predtým dal vo vnútri do vrecka.
Zdvihnem pohľad, aby som sa na neho mohla zase pozrieť. Zdá sa, že má toho v hlave slušne dosť. Ako vždy. Smola je len to, že nemôže rozprávať. Povzdychnem si a vezmem si od neho, tentoraz už nezmuhlaný, papier. Div nevyskočím z kože. Cítim, ako červeniem po tom, ako si prečítam, čo je na ňom napísané. Ani tak nie nad tou prvou časťou, tá by bola v poriadku, lež nad tým, čo je napísané za skratkou P.S.
“D...d...d...Dipper!!” uskočím a hľadím na neho a tvárim sa pobúrene. Všimnem si pobavený výraz v jeho tvári, keď vidí moju reakciu. “Ale vieš, predsa musím byť pekná, aby som zbalila nejakých chalanov,” dodávam takmer vzápätí.
“Dipper!” ozve sa za nami hlas, ktorý ja veľmi dobre poznám. Takže sa ani len nemusím otáčať, aby som vedela, kto za nami stojí respektíve kráča našim smerom. Pacifika… takže správy o tom, že sa vrátil Dipper sa šíria veľmi rýchlo, pomyslím si.
Pacifika
Podľa reakcie to musí byť on. Teda Wendy neklamala. Naozaj je to on. Pane bože, tak veľmi som túžila vidieť ho. Kedy sme sa videli naposledy? Naozaj to už bude osem rokov? Nie je to nejaké malé číslo? Príde mi to ako storočie. A keď vidím tú zmenu stojacu predo mnou.
Každým krokom, ktorým sa k nemu približujem mi srdce bije čoraz rýchlejšie. Som si takmer istá, že keď k nemu prikročím, celkom isto mi vyskočí.
“Som taká rada, že si znova tu, naozaj si mi chýbal,” usmievam sa, keď som pri ňom. Pozorne si ho prehliadam. Takže zdanie neklame. Takto zblízka je celkom očividné, ako veľmi sa zmenil. Tuším z neho celkom isto odpadnem! Srdce sa mi rozbúši ešte viac a už sa nedokážem udržať. Vrhnem sa mu okolo krku a pobozkám ho. Jednoducho som to musela spraviť. Aké by to inak bolo privítanie, keby som nepobozkala lásku svojho života? “Neuveriteľne si sa zmenil za tie roky,” vydýchnem, keď sa od neho odtiahnem.
-Dipper- Páni Pacifiku som tiež už dávno nevidel. Stala sa z nej žena. Chcem som ju objat ale ona to tak trochu prekrútila. Nejak moc som sa nebránil ale potom som videl Elinu tvár. Dalej som už ani nevnímal čo mi acifika hovorila. Pohladkal som jej rameno a išiel za El. Ach nie bude na mňa naštvaná. Zoberiem ju za ruku a bežím s ňou do lesa. TTam som bol vždy sám sebou. Letný dážd začne padať a ťažiť moje oči vodou, napriek tomu stále bežím. Nakoniec zabehnem pod strom a EL si sadne na studenú hlinu.
Elizabeth
Usádzam sa na studenú hlinu. Na stehnách cítim chlad, no rozhodne sa ho ignorovať. Aj napriek tomu, že sa trocha ochladilo po príchode dažďa, stále je dosť teplo, takže je to dosť príjemné cítiť chlad.
Nie, naozaj neviem, čo si myslieť o reakciách oboch dievčať. Či už Wendy alebo Pacifiky. Nepreháňajú to už trocha? Predsa nie je žiadny bozkávací panák, aby si ho len tak objímali a bozkávali ako sa im zachce. Mohli by hľadieť trocha aj na to, čo chce on….. vtom vo mne hrkne, pretože si uvedomím, že ani v jednom prípade sa príliš nebránil. Alebo sa mi to možno len zdalo. prudko zavrtím hlavou, aby som vytriasla tieto hlúpe myšlienky.
Na ramenách zacítim akýsi dotyk a ovedomím si, že Dipper mi dal cez ramená svoju bundu. Síce som už aj tak mokrá od dažďa, ale cením si jeho snahu. Chvíľu na to sa usádza na zem vedľa mňa a ja sa musím usmiať.
“Hej, Dipper,” pozorujem ho a čakám, kým sa na mňa pozrie. Keď tak spraví, prudko sa k nemu nakloním a pobozkám ho na čelo. “Nauč ma posunkovú reč, nikto nám nebude rozumieť,” zahovorím svoj skutok prv, než si uvedomí, čo som to vlastne spravila. Odvrátim od neho tvár, aby nevidel červeň, ktorá sa mi hrnie do líc. Naozaj to nemusí vidieť. Je to predsa Dipper.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
