The One
Informace:
Tu náš malý priatel sa vydáva do malého mestečka skôr dedinky aby našiel záhadu týkajúcu sa jeho detstva . Nemôže však hovoriť takže to bude ešte zaujímavejšie :) A teraz ta skutočná časť informácíí :D nechala som sa inšpirovať serialom / rozprávkou - Graavity falls/mestečko záhad ktoré milujem :3 hlavná postava sa vžíva do role tejto :) neskôr by som tam chcela dať postavi aj z tade :) a hlavnú postavu pomenujeme Dipper ako po tamtej čo vy na to ? :) :D vdaka za info :3
Je čas porozprávať vám o mojom živote. O tom čo práve robím čo budem robiť a čo som robil. Samozrejme, nemusíte počúvať ak nechcete. Jediné čo stačí urobiť je zavrieť oči, zapchať si uši a,...a, vypnúť svoju lavú hemisféru mozgu aby som bol presný a priamy ku príbehu. Ked som bol malý videl som veci ktoré mi zmenili život. Nemyslím to tak ako, " Panebože, rozišla sa so mnou priateľka, už nikdy nebudem skutočne žiť!". Nie to ani z daleka nieje ono. Ja som videl veci ktoré na mne zanechali skutočné následky,... následky ktoré zo mňa urobili mrzáka. Ako ja strašne nenávidím to slovo. Znie tak "postihnuto". Mohol by som vám to rozvinúť lepšie. Takže ked som bol malý špunt, často som chodieval so svojim otcom do lesa. Matka hovorila že les je nebezpečný ale mi dvaja sme boli drsnáci. Vždy ked bola mama proti tomu, tak som len nadvihol ramená, vystrčil svoju detskú malú hrud a pomalým krokom viedol otca do hlbky. Vždy sme z tade s otcom doniesli plný košík sladučkých jahôd za čo bola matka velmi vdačná. Takže nás vždy privítala s vrelým objatím.
Vždy, vždy to tak bolo...až raz. Jeden deň sa niečo trochu pokazilo ale zmenilo mi to celý život. Zbieral som s otcom jahody znovu ako každý krát. Škeril som sa na otca ako každý krát. On sa mi pozeral do očí a potlapkal ma po vlasoch. V ten moment mu niečo pokvapkalo na nos. Myslel som si že to je dážd. Pamätám si to tak presne že do dnes mám nočné mory. Otec sa pozrel hore a ked si to všimol zastrčil mi hlavu do zeme. Schmatol ma za ruku a začal so mnou utekať. Ja som to nevidel...nechápal som. Až potom som sa začal obzerať. Papier na strome, jeden druhý. Bolo ich veľa. Potom otec do niečoho narazil. Niekoho.
Pozrel som sa na neho no už sa zotmelo. Jediné čo viem povedať je že bol vysoký ako strom....celý čierny no na konci svietilo biele svetlo. Schmatlo to otca jednou z dvoch rúk a odtrhlo mu to hlavu z krku. Chcel som kričať ale z môjho krku sa nechcela vydrať ani jedna hláska. Chcel som utekať ale moje nohy zostali kamenné. Chcel som plakať ale moje oči boli suché. Čierna postava sa ku mne sklonila a vytvorila ako keby most až ku mne skončila tvárou k tvár. Źiadne oči, žiadny nos, žiadne obočie, žiadne vlasy. Iba ústa. "Žiadne oči, vždy sa pozerá." Zašepkal a odišiel v hmly. Ked som sa vrátil domov matka bola zdesená samozrejme kto by nebol. Prebehol mesiac a mama to nezvládla a spáchala samovraždu. Nedivím sa jej. Neskôr o tom začali písať noviny, začala o tom točiť televízia, všetci z toho niečo mali iba mne to ubralo.
Ubralo mi to oboch rodičov a jeden hlas. Pre tým než matka urobila to čo urobila bola za lekárkou a zistovala čo sa mi stalo. Tá jej to velmi dobre opísala. Hovorila jej o tom ako niekto môže prísť o hlas zo šoku. Rečové centrum je dôležitý bod vo vašom mozgu, ked sa človek zlakne "určitým" spôsobom, niektoré jeho centrá sa pretažia a prestanú fungovať. Odobralo mi to hlas ale pridalo a zlepšilo ostatné veci. Viem lepšie premýšľať, odhadovať skutočnosť, ........klamať. Viem si lepšie zapamätať rôzne jazyky alebo celkovo sa učiť nové veci. Skúšal som to s tým čo majú ľudia problém naučiť sa za celý život som sa ja naučil za jeden rok. Napríklad Angličtinu som sa naučil ked mi bolo 5. Nemčinu ked mi bolo 6. Ruštinu 7, španielčinu 8 a tak dalej s francúzštinou a portugalštinou. Zdalo sa mi to nemožné ale moje IQ sa zvíšilo o viac ako 50 bodov. Ale ajtak potrebujem niekoho kto by mi bol rodinov. Preto idem za mojou tetou Marge. Býva v malej dedine kde som bol na prázdninách naposledy ked som mal osem. Nepamätám si že by som sa tam niekedy nudil. Teta ma ešte dcéru Elizabeth ktorá je asi v takom istom veku ako ja, vždy sme sa hrávali spolu. Dôvod..skutočný dôvod prečo tam ale idem je kôli tej veci z detstva. Bolo to na úplne inom mieste ale ak teda platí to čo mi povedal "Žiadne oči, vždy sa pozerá" tak bude aj tu a bude sa pozerať..tak ako sa pozeral posledných 10 rokov.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
