Prekliaty cirkus - Úvod
Informace:
Príbeh o 13 ročnom dievčati, ktoré žije v cirkuse. Lenže ten cirkus skrýva tajomstvo... veľmi zlé tajomstvo.
Prosím skôr než to začnete čítať, prosím pustite si túto melódiu. :3 https://www.youtube.com/watch?v=wwNAwkulMF0
Pomalými krokmi sa k nemu blížim. Počujem jeho škripľavý hlas, ako sa mi zadrháva v ušiach. Moje uši zachytávajú každý jeden ťažký krok jeho nohy. ,,Už nemáš kam ujsť... slllp..." jazykom si prejdem po perách. Spadne na kolená a začne sa modliť, pričom na mne zanecháva svoj strachom naplnený pohľad. ,,Ha-ha-ha-ha..." šialene sa začnem smiať. Chytím ho za hlavu, jediným ťahom mojich ladných prstov mu zastavím tep. Z jeho úst vystriekne vodopád - sladkej - krvy a jeho zlomené telo spadne na zem. Zatiaľ čo sa mu hlava hompáľa v mojich rukách. Vydvihnem ju do miernej výšky a druhou rukou vydľúbnem oko ktoré si vložím do úst. ,,Tak úžasná sladká chuť... glg" prehltnem, z úst mi vytečie priehľadná tekutina. Moje oči naplnilo šialenstvo a začala som sa smiať. Každú chvíľu som si z mojej hlavy vytrhla celú kopu vlasov. ,, Ha-ha-ha-ha-ha-ha-ha-ha..." Spadla som na kolená, pozrela som sa do neba. ,,Shhh... už vychádza slnko..." vyškerene som povedala. Schytila som mužské telo za nohu, do druhej ruky som si zobrala jeho hlavu a tajomným krokom som sa vracala späť. Späť do môjho domova... do cirkusu Charpiono. Potichu som sa vracala späť pričom som si obzerala ako sa náš cirkus dokázal zmeniť za túto noc. Z plachiet cirkusu kvapkala krv, všade naokolo boli odtrhnuté končatiny... ,,Pomóóóóc! Ahŕŕŕŕŕŕ!..." Obzrela som sa, z malej búdky pri cirkuse sa valila krv potokom. Oblízla som si pery ktoré sa jemne zachveli. Počula som hlasné zahryznutie do mäsa...hm, do ľudského mäsa. Na svojom tele som cítila mierne zachvenie. Vtom mi jasné slnečné lúče vrazili do tváre. Zahľadela som sa. Slnko už bolo vysoko na oblohe. Rozbehla som sa do stanu, dúfajúc v to že si ma nikto nevšimol. Pozrela som sa na "moju" mŕtvolu nad ktorou sa už tvoril roj múch. ,,Heh... zlatíčko musíme sa rozlúčiť... ale neboj sa, onedlho budeme mať spolu rande zas... heh" ironicky som povedala ovísajúcej hlave do jej bielych viečok. Hodila som ho na kopu kde ležalo už cez 50 mŕtvol. ,,Sbohom... a psht..." vytratila som sa v temnote.
,,1, 2, 3 už nemá prsty,
3, 4, 5 aj nohy mu chýbajú hneď.
6, 7, 8 jeho hlava lieta pásom,
9, 10 nažerem sa dobrým mäsom." pospevovala som.
Potichu som prišla k našemu hlavnému cirkusákovi tzv. Krostaniovi. Všimla som si že mu z jeho tenkých pier tečie krv. Kvapkala ako ten najtenší pramienok aký mohol existovať. Zasmiala som sa na tom. Obzrela som sa okolo všetci sa už zoradili v zástupe a čakali na to kým sem znovu Krostan pustí ľudí. ,,Až sem cítim tú vôňu čerstvého mäsa...!" ukázala rezáky jedna za gymnastiek. Bola už preoblečená ako všetci ostatný, ale aj tak sa z nich dal vycítiť pach SMRTI. Závesi sa otvorili a mňa osvietilo jasné zlatisté slnko.
,,Tákže milé dámi a milí páni," povedal Krostan , ,,chcel by som vás uvítať -slllp- v cirkuse Charpiono, ha-ha-ha-ha-ha..."
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
