Anime World CZ/SK - Příběhy

"Dobre, čo potrebujeme v knižnici?" Damon je toho nejak moc zažratý. "Potrebujeme knihu o starom meste." "O starom meste? Načo nám to je?" "Staré mesto je stratené,najstaršie mesto aké kedy bolo vybudované, to znamená že sú v ňom všetky zápisky, papiere a informácie o bohoch, je velmi možné že tam bude aj niečo o svetlonošoch a ich práci." Damon kývol hlavou ako bez dychu. "Idem na to." "Nepustím ťa samého. Nebudeš mať všetkú slávu pre seba." Damon pomai otvoril dvere ale tie nepríjemne zavrzgali. Vbehli sme dovnútra a skrili sa za najbližšiu knižnicu. "Žena" zostala vonku a ani si nemyslím že nám príde nejak pomôcť alebo bude s nami pokračovať. Klopanie kopít a hlasný býči dych ma donútil začať si robiť starosti. Damon ma chytil za ruku a stlačil ju ako predtým. Myslím že ým chcel povedať že to bude v poriadku ale nevidela som mu do očí tak som to nevedela povedať presne.
No, začala som sa báť. Aj ked som v živote nevedela čo je to strach teraz som to zacítila na vlastnej koži. Damon vtedy moju ruku pusti a vyhodil celý rad kníh von. "Čo to robíš?" Strčil ma dnu do regálu. "Ani sa nepohni! Takto sa mi knihy hladajú lepšie." Zasmial sa a rozbehol sa do uličiek pri čom zhadzoval celé regále. "Mám ju!" Pred Damonom sa objavil minotaur s obrovským kladivom. Zdvihol kladivo tak silno ž sa na jeho rúčke objavila puklina. Pozerala som sa z dialky ale nedokázala som mu pomôcť. Vtedy ma jedno moje krídlo trafilo do čela. "Pierka. Sú to tie pierka!" poslednú vetu som zakričala na Damona a kedže nebol hlúpy vedel čo má robiť. Strčil si dva prsty do krku a vyzvracal pierko čo pred tým prehltol, následne sa odteleportoval. No zo sebou zobral aj knihu takže som sa pomali presunula ku dverám a vyšla von. Minotaurus bol zaujatý vetrom ktorý ostal po Damonovi takže si ma moc nevšímal. Ked som skončila pri mieste z kade sme prišli stál tam Damon a čakal na mňa. Bol trochu otrhaný ale tak časové prúdy si s ním asi urobili svoje. Potom mi podal knihu so zlatým zdobením po okrajoch. Otvorila som ju a rozžiarili sa mi oči.
Rozžiarili sa mi a hned potom znervozneli. Zčalo som stresovať. Jediné čo v tej knihe bolo bol nejaký recep na "anjelsky dobré tvarohové koláče". Začala som knihu obracať a triasť s ňou až z nej vypadol malý papier.
Knihu som položila na zem a zodvihla papier. Ešte pred tým som Damonovi podala ešte jedno pierko aby nezmizol.
Rozotvorila som papier. "Čo to má byť?" Natrčila som papier na Damona. "Veľa z tých symbolov poznám ale veľa aj nie." "Skúsime to u mňa doma." Lúskla som prstami a v tej sekunde som S Damonom stála v mojom ateléri. "Čo sa to tu stalo?" Polovica celého ateliéru bola zbúraná ale nie len ateliér ale aj polovica mesta. "Musíme si pohnút." Otvorila som dvere do kuchyne a vošla s Damonom bez pozerania dovnútra. "A Čo má byť zasa toto?" Neboli sme v mojej kuchyni ale niekde inde. Neviem to popísať tak ľahko ale boli to starodávne stavby. "Tvoja ľavá ruka je zo svetlonoša to znamená že môže otvárať aj dvere do minulosti."
"Čože? Kedy si mi to chcel povedať?"
 "Prišiel som na to až teraz tak do mňa nehuč!"
 Vo chvíli náš hlasný rozhovor prerušilo kričanie a pyštanie hrajúceho sa dieťata.
To znamená že nám povie kde sa nachádzame. Bežali sme za hlasom až sme vstúpili do miestnosti kde sme objavili malého chlapca čarbajúceho farbou na stenu. Prosím nezačni panikáriť Damon prosím nezačni panikáriť. "Ten bastard má na sebe zdobiaci límec!" Začal panikáriť. "Niesom bastard , som královský syn." "Ten královský bastard ku mne prehovoril." Preboha od dostal tik do oka. "Čo tu vy dvaja robíte? Prišli ste sa so mnou hrať?" Vidím len ako vankúš s červeným šitím mieri na moje telo, na moju tvár, do mojeho oka!!!
 Vankúš ma zvalí na zem a papier mi vypadne z ruky. "Čo to máš? Páááááááni ideme robiť origami!!" "Vráť to královský bastard!" Wau Damon sa vie tiež v nadávkach vyžívať. no bolo neskoro. Kým sa toho královského princátka stihol dotknúť už mal z našeho zakodovaného papiera urobenú čapicu a nasadenú na hlave. "Ja ťa roztrhnem ako hada!!" Damon sa na neho zahnal a chlapec skočil za môj chrbát. "Nie Damon počkakaj, ten malí je génius." Zodvihla som poskladaný papier z čoho sa stala mapa. Z dvoch väčšých symbolov sa stal jeden ktorý mal tvar budovy.
"To je Aténin chrám!" "Ked už sme na to prišli môžeme ísť preč?" "Iste hn..." Vo chvíli ma zastavila ruka malého chlapca. Pozeral do zeme ako keby ho niečo trápilo. "Zoberte ma tiež." Damon sa hned chytil konverzácie. "Nemôžme ťa zobrať tvoji rodič...." "ŽIADNY TU NIESU TY PAKO!!!" Na také malé dieťa ma silné plúca. "Ako to myslíš že tu žiadny niesu?" "Neviem, nikto tu nieje, všetci zmizli." Zobral jednou rukou mňa a druhou Damona. Potiahol nás až na velký královský balkon. "Páni, vážne si neklamal, nikto tu nieje." Dedina bola úplne prázna, záhrada tiež a tak isto aj královská farma. "Nikto......nikde."

Komentáře