Prečo?
Informace:
Je to krátky príbeh. Nepotrebujem k tomu nič viac písať . Je to len príbeh na zamyslenie. :) Pustite si prosím toto : https://www.youtube.com/watch?v=0YRICEt7XiY
„Dnes,...dn“es jej to poviem!“ Hovorím si sám pre seba zvierajúc krabičku s prsteňom vnútri a krvavo červenou ružou. „Jeden lupeň ruže spadol na zem, to asi preto že s ňou trasiem ako idiot .“ Usmejem sa sám pre seba a nadýchnem sa čerstvého vzduchu. Rukou povytriasam vločky snehu z mojich vlasov a stlačím starý zvonček vedľa ošúchanej menovky. „Parksová, to znie tak pekne. Čo tak Thompsnová?“ „Idete dovnútra?“ Spýta sa suseda ktorá je večne známa tým že si požičiava cukor. Len kývnem. „Poďte otvorím vám.“ Strčila starý kľuč do hrdzavej zámky a dvere sa s miernym zaškrípaním otvorili, no tiež otvorili cestu ku mojej láske. S pocitom nádeje vystupujem na prvý schod až zaklopem na dvere. Tie sa už pri jemnom dotyku otvoria a mňa zavalí studený chlad vetru. Ľadový pot mi prebehne cez chrbát a oči mi zalejú slzy. Po minúte ktorá mohla kludne trvať aj dlhšie pocítim ako sa stráca cit v mojich nohách a spadnem na kolená. V tú chvíľu zo seba viem vydať len jednu primitívnu otázku. „Prečo?“ Poviem s jemným náznakom bolesti a zmätenosti v hlase. Źena ktorú som miloval aj milujem sa nedotýka zeme. Jej hrdlo obviera nejaký kus špagátu a pod nohami je prevrátená stolička. Moja myseľ je moc zmätená aby to pochopila. Pomaly sa dotknem rukou jednej z jej chladnom preliatych nôh. Posledné pramene slz padli na jej nechty na nohách. „Prečo si to urobila láska?“ Pozerám sa hore do jej tváre, tá tvár necítila nič, ani strach ani bolesť a rozhodne nie lásku. Jej pokožka na tvári je suchá , neplakala. Tento krát sa mi podrazia ruky a spadnem na chrbát. Pramene slz znovu začali tiecť. Cítim že sa mi nedá dýchať. Som ako dieťa ktorému nedovolíte kúpiť si hračku alebo zoberiete lízanku. Moje telo sa celé trasie v chlade. „Bol som.... vážne.. taký zlý milenec?
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
