Invazia z Juhu.
Informace:
Je to príbeh o družine dobrodruhov/žoldákov túlajucich sa po severných krajinách.
Invázia z Juhu
Vladimír Mertel
Aralan
„13 Stran“
FanFiction
Prolog
Kedysi v dávnych časoch, keď sa všeci triasly pred temnotou z juhu, temnotou ktorá sa volala Genebská Ríša. Ríša ktorá bola tak mocná že zastienila všetky ostatné ríše a pohltila ich. Táto severná zem sa dokázala ubrániť dostatočne dlho len vďaka tomu že ludia z Rengobských ostrovov mali najsilnejšie ľoďstvo v známej zemi. Jedina iná cesta ako cez more bola cesta cez Mŕtvu Púšť, ktorá sa nenazývala mŕtvou len tak pre nič za nič. Nazýva sa mŕtvou pretože v dálekých časoch v minulosti arcimág zo vznešenej najvyššej magickej rady v Kryštálovom Meste, zatúžil po ovládnutí vyššej sily. Preto sa vlúpal do najstráženejšieho trezoru v celých severných zemiach a ukradol odtiaľ Nekrokomikon-Knihu mŕtvych. Táto kniha bola jediná svojho druhu a obsahovala nepredstaviteľnú moc. Pomocou tejto knihy premenil kedysi krásnu prosperujúcu krajinu Hakarských Lesov na holé planiny plné oživlých mŕtvol, ktoré nedovolia nikomu prejsť bez ujmy. Zasiahnuť musely spojené sily všetkých rás ktoré žily na tomto poloostrove. Nakoniec sa im podarilo tohto arcimága poraziť, ale čo všetko spôsobil nedokázal už nikto napraviť. Ale teraz sa musia títo ľudia znova brániť, pred hrozbou ktorá prichádza z juhu, prichádzaju vojská takých rozmerov o akých sa ešte luďom na severy nesnívalo. Pred 20 rokmi cisarovná Ireth začala dobývať celý známy svet. Od tej doby sa nezastavila a teraz prišiel čas na to dobyť severné zemi, poslednú slobodnú zem, ktorá bránila Ireth k ovládnutiu celého známeho sveta. Teraz je len na severanoch ako odpovedia, či sa budú tvrdo brániť a porazia Genebskú Ríšu alebo podľahnú a Ireth dokončí svoj dlhoročný cieľ. Všetko záleži na tom či sa nájdu hrdinovia ktorý dokážu spojiť všetky rasy aby sa postavily na odpor invázii ktorá príde.
Kapitola 1 Zhromaždenie
Rok 357
Zasadanie všetkých rás sa koná v Ankh Porku. Král Severného a južného Gradu núdzovo povolal poradu vodcov všetkých ras ktore sa v severných zemiach nachádzali. Ako sa dalo očakávať, účasť bola slabá. U stolu sedel len nervózny král trpaslíkov, niekolko kniežat ktoré vládli mestám v slobodných zemiach a vodca Rengobských ostrovov. Vodcovia orkských klanov ani neboli očakávaný ale predsa len sa jeden ukázal. No jeden asi zo štyroch klanov nebol dosť. „ Dobre začneme zasadanie .” prehovoril Kráľ vládnucí Gradu. „Nastala vážna hrozba. Už dlho sme to očakávali a teraz musíme začat jednať. ” V tom sa rozleteli dvere a dovnútra vstúpila osoba zahalená v rúchu. „ Som Turandar. Arcimág z magickej rady Tsortu, vyslaný ako velvyslanec na toto zhromaždenie. ” prehovorila osoba v rúchu. ” Celá sála na neho prekvapene pozerala. „ Dobre ďakujem že ste prišli, posaďte sa prosím, práve sme začali. ” Turandar sa usadil, položil svoju palicu vedľa seba a pozorne pozoroval ľudského kraľa. „Mali by sme spojiť hlavy dohromady a vymyslieť ako sa ubrániť blížiacej sa hrozbe císarskeho vojska . Ak možem prehovoriť . ” ozval sa Nysyv. „ Kde su elfovia a ostatný vodcovia orkov ? Bez ich pomoci nemožeme císarovnú poraziť. Nie že by sme mali veľkú šancu aj s nimi ale bez ich pomoci je tá šanca takmer nulová. ” Kráľ si uvedomoval tvrdú pravdu. „ Ale aj keď zoženieme ich podporu, stále zostáva otázka, kto bude viesť spojené vojská do útoku? Či ludia, orkovia, elfovia, všeci majú strach a pud sebazáchovy. Potrebujeme niekoho kto dokáže viesť tento útok inak sme odsúdený k záhube. ” V sále nastalo ticho, všeci rozmýšlali o osobe alebo skupine ktorá by dokázala viesť vojsko ku predu za víťazstvom. „Možno by som o niekom vedel. ” Ozval sa strážca u dverí. „Moj dávny priateľ, cestovatel a bojovník Ben by to mohol dokázať. Vedie síce len družinu niekoľkych ludí ale zvíťazil už vela krát a vždy dokázal svoju družinu dohnať k tomu aby ku dosiahnutiu svojho ciela dali všetko. ” Všetci vodcovia pozerali na mladého stráźneho . Král ludí sa poobzeral po ostatných vodcoch a v očiach im videl plajúcu nádej a rozhodol sa. „A vieš kde sa tvoj priateľ nachádza ? ”
Kapitola 2 Družina
„Pozor na tých orkov napravo. Karkan zober si ich na starosť. Jasné Ben. ” Zvuky bitvy otriasali blízkym mestom. Ľudia v meste len vystrašene pozerali na to čo sa za hradbami deje. „Hazad hlavu dole! ” Len čo sklonil hlavu, tesne nad Hazadom preleteli dve magické strely ktoré vypálili mohutnému orkovi dve diery do hrude po ktorých sa zrútil na zem. Ben len otočil hlavu aby skontroloval Homéra. Malý trpaslík s obrovskou sekerou bojoval sám proti dvom veľkým orkom a spieval si u toho. „Bodajte ich, sekajte ich, hlava nehlava. Kolem seba každý rany štedro rozdává. ” Ben sa iba zasmial a pokračoval v sledovani situácie a zaćal čarovať. K jeho čarovaniu sa pridal aj daľší človek tmavšej pleti ktorý sa volal Bauldrick. Ich kúzlo sa pretlo a ako had sa pustilo k najbližším dvom nepriateľom, ktorých to obmotalo a pomaly škrtilo. „Dakujem za pomoc Bauldricku. Vždy k službám. ” Usmial sa Bauldrick a utekal pomôcť Homérovi. Po dvoch hodinách tvrdého boja väčšina nepriateľov ležala na zemi a zbytok utiekol. „ Dobre chlapi, tady je koniec našej úlohy, poďme do mesta pre odmenu a troška si užiť zábavy. ” Prehlásil Ben a družina mu zborovo odpovedala hlasitým zakričaním.
Po tom čo Ben vybral od miestneho správcu odmenu a rozdelil ju rovnakým dielom medzi každého člena družiny, odobrali sa všetci do miestnej hospody. Barman ich z úsmevom a hlasitým pozdravom uvítal a prehlásil: „ Pitie a jedlo je dnes na účet podniku. Oslavujme našich záchrancov. Oslavujme Citrónovú družinu. ” Všetci ludia zborovo zakričali na súhlas a začalo sa oslavovať. Hrdinov okamžite obklopily davi a začali sa ich vypitovať na rôzne veci ohľadom boja, minulosti a čo plánujú dalej. Na Bena padla otázka od jedného staršieho pána: „ Prečo sa nepridáte k vojsku ? ” Ben na neho pozrel, bola to jediná otázka ktorá ho zaujala. „ Prečo myslíte dedo? Čo vo vojsku dosiahnem, čo tady nie ? Vo vojsku ma stále niekdo komanduje. Stále sú tam nejaké problémy. Ja som rád že mam svojich pár verných priatelov, ktorý ma nikdy nezklamu. Takto sme volný a môžeme si robiť čo chceme. Nikto nám v tom nemôže zabrániť. Jedine smrť, ale ak tá príde tak ju pošlem rýchlo späť do zeme, tam odkiaľ prišla. ” Dedo sa len usmial a prisadol si k Benovi a rozprával sa s nim niekolko daľších hodín. Nad ránom sa všetci piati hrdinovia pobalili a vyrazily znovu na cestu do iných krajov za novým dobrodrúžstvom. No vtom sa zahrmelo z jasnej oblohy. A hneď vedľa Bena uderil blesk. Jeho kôň sa vzpriečil a Bena zhodil práve do jedinej mláky blata v okolí. Z miesta kde udrel blesk sa postavil Benov starý známy a kolega jeho dedu, arcimág blesku Turandar. „Vítaj môj priateľu, konečne som ťa našiel. Nesiem ti posolstvo zo zhromaždenia národov. ” Prehovoril Turandar. „ A to si ma kvôli takej maličkosti musel zhodiť do blata. Teraz to možem prať znova. ” Zasmial sa Ben. „Vitaj priateľu, tak čo mi prinášaš za posolstvo. ” Schovali sa speť do hospody a zatvorili sa do súkromnej miestnosti kde ich nikto nerušil.
Generál Enmar stál na vyvýšenom mieste a pozoroval Mŕtvu Púšť. Vedel že čoskoro tade prijde hrozba, ktorá otrasie všetkými luďmi v severných zemiach. Otočil sa na druhú stranu a povedal. „Bude ich dosť na to aby porazily Genebskú Ríšu ? O tom pochybujem priateľu. ” odpovedal mu Kapitán Gesler. Nedaleko od Mŕtvej Púšte pri meste Nikon sa začali pripravovať vojská kráľa z Gradu. „2 a 3 pluk sú už na ceste podporiť hradby Tarkendu. ” informoval kapitán . „To je len dobre ale bojím sa že tých 5 plukov čo máme tady nebude dosť. Potrebovali by sme aby sa vrátil 4. pluk z Berandy a 9. a 10. pluk ktorý sa nachádza u Šance. Je pravda že by sme ich potrebovali kapitán, ale posol k nim vyrazil len pred tromi dňami. Možno sa už mobilizujú a zajtra vyrazia aj keď budú mať dlhú cestu, len ak by to skrátily cez Brezové údole alebo Šerohvozd, ale obidva tieto priesmyky sú veľmi nebezpečné a naplnené monštrami. ” Generál sa len pousmial. „To nieje tak úplne pravda. Nepočul si o Citrónovej družine ? Oni spriestupnili Šerohvozd. Pod podmienkou že sa všeci budú držať na ceste vyhradenej priamo pre cestovanie skrz Šerohvozd. Táto cesta vedie cez západnú stranu Šerohvozdu, kde sa nachádzali liahne obrovských pavúkov. Tieto liahne sa im podarilo vypáliť a vraj tam porazily aj pavúčieho démona. A čo som počul tak harpie si túto družinu veľmi oblúbily a vraj sú ich spojenci. A to sa ešte nikdy nestalo aby harpie považovali niekoho iného ako seba samých za svojich spojencov. ” Gesler len prekvapene pozeral a po chvíly odpovedal. „O tom som nevedel, vďaka že si mi objasnil situáciu. Ale hraje nám to iba do kariet, teraz by mohli tie 3 posledné pluky doraziť o veľa skôr. ” Enmar len prikývol a dodal. „Len dúfam že o tom vedia aj velitelia tých plukov. Dúfajme. ”
„Nie! Chceťe odomňa priveľa. Ja nemožem viesť do boja dvadsať tisíc vojakov zo všetkých národov. ” Protestoval Ben. „Ty nemusíš viesť všetky rasy, zatial len Gradské vojska pri obrane Tarkendu. Musíš ich podporiť a vyburcovať aby neutiekli pred Genebskými vojskami. Morálka a odvaha je to hlavné prečo ťa potrebujeme. Bez toho nemáme ani najmenšiu šancu na víťazstvo. ” Hovoril Turandar. „Čo z toho budem mať ? ” Chcel vedieť Ben. „Život na slobode, lebo ak sem dorazia ani ti sa im neschováš.“ Hovoril Turandar. „Turandar, priateľu môj, poznáš moje schopnosti, vieš že ja dokážem za 5 minút prejsť odtiaľto do Genebskej Ríše a budú si myslieť že sme len žoldnérska skupina. 10 000 000 zlatých na ruku a sme dohodnutý. 10 ? ” opýtal sa prekvapený Turandar. „Si pekne drahý Ben a ano viem že by si to dokázal predsa len si na úrovni arcimága pokial nie aj vyššej. ” Po chvíľke rozmýšlania Turandar prehlásil. „Musím sa poradiť so zasadnútim v Ankh Porku. Zostan dovtedy v tomto meste, zajtra sa vrátim a dám ti odpoveď. ” V tom sa na Turandarovom mieste zablísklo a Turandar bol preč. „A kde nechal ahoj ? Homér choď prosimťa objednať hostinu a to najlepšie pivo aké tu majú. ” Homér sa len zdvihol zo stoličky a odišiel. „ Plánuješ to prijať ? ” Opýtal sa Hazad. Ostatný len ticho pozorovali. „Ak dajú tie peniaze tak ano, ale nebudem vás nútiť ísť do toho so mnou. Je to vaša voľba. ” Mlčky si prehliadol družinu a z ich tváre nedokázal nič vyčítať len to že premýšlaju. „Za tie peniaze to berem. ” Hlasito sa zasmial Bauldrick. „ Aj tak by som sa bez vás nudil a piť samému sa mi nechce. Radšej zmočím svôj meč v krvy nepriateľa po vašom boku. ” Prehlásil Karkan. „Niekto tam musí byť aby dával pozor na tvoj nechránený chrbát . ” Pousmial sa Hazad. V tom sa otvorily dvere a vstúpil Homér. „A čo ty Homér, ideš s nami do boja ? ” Homér len pozrel a odpovedal. „To už vyrážame ? ” Ben sa iba štastne usmial, bol štastný že má takých spolahlivých spolubojovníkov a priateľov. Ben sa postavil a celá družina naraz zakričala:
„Bojujeme za to aby sme každý
večer cítily v ústach tu kyslú
pachuť citróna a uvedomovali si že
sme naživu a slobodný a bojujeme za to aby
sme tú pachuť mali aj daľší deň. ”
„Bojujeme za slávu? NIE!”
„Bojujeme pro peníze? OBČAS! ”
„Bojujeme za slobodu ? ANO! ”
„Za čo bojujeme, ZA LEPŠIE ZAJTRAJŠKY”
„Kdo sme ? CITRÓNOVÁ DRUŽINA ”
„Tak a kedy prinesú tú hostinu ? Musíme sa dobre najesť lebo možno zajtra už nebudeme mať čas na jedlo. ” V tom sa otvorily dvere a dovnútra začala chodiť obsluha s podnosami. „Tak sa do toho pustime”
Ráno znova zahrmelo a vo dverách sa objavil Turandar. „Kde sú tí opilci. ” Barman na neho iba nechápavo pozrel a potom pochopil ktorých myslí. „Už sú vonku a balia si veci. ” Turandar len nahodil prekvapený pohľad a utekal von ich nájsť. Keď ich po piatich minútach našiel ako si balia vecí a obliekaju koňov a poníkov do brnenia. „Tak ako tú odmenu dostaneme ? ” Turandar na nich iba pozrel a na Benovu otazku odpovedal. „Musia sa tie peniaze poskladať do hromady, ale ak budete úspešný tak je vašich 10 miliónov zlatých a kráľ vám daruje aj vlastné mesto pod správu. ” Ben len zdvihol obočie a zakričal. „ Chce tu niekto mesto chlapi ? ” Ozval sa len zborový nesúhlas. „Mesto si možete nechať, nemáme záujem o záväzky. Dobre vyrazíme, každý svojou cestou, stretneme sa za 3 dni v Šerohvozde. To nemožete stihnúť za 3 dni do Šerohvozdu ten je vzdialený najmenej 6 dní tryskom a bez prestávky. ” Ben na neho len opovrhlivo pozrel. „Ešte si nás asi nevidel pri plnom tempe. ” V tom Ben začal čarovať . Chytol sa každého člena družiny aj každého koňa a poníka okrem svojho koňa a Hazadovho poníka. Zničoho nič sa Hazad vyzliekol z brnenia zbalil ho do ruksaku a privesil ho ku svojmu poníkovy a začal sa meniť. V priebehu 15 sekúnd už Hazad stál na štyroch nohách vo vlčej forme a tryskom vyrazil. Bauldrick tryskom vyrazil na svojej čiernej kobyle na juh. Homér s Karkanom a svojmi poníkmi vyrazili zasa na sever k moru. Zostával Ben z poníkom a koňom a vtedy začal čarovať portál . „Ideš so mnou? Či ideš odovzdať správu rade ? ” Zdvorilo sa Ben opýtal Turandara. „Nie musím ešte podať hlásenie.” Ben sa otočil ku portálu a naposledy prehovoril než vošiel dnu. „Tak sa vidíme na bojisku za 5 dní sme tam. ” A Ben zmizol a portál sa po jeho prechode uzatvoril. Zahrmelo a Turandar bol preč.
Kapitola 3 Príchádzajú
„Generál Enmar” Kričal jeden mladý čarodejník. „ Pomocou svojich kúziel som spozoroval blížiace sa vojská Genebskej Ríše. Na dohľad budú asi tak za 3 dni. ” Koľko ich bolo čarodej ? Okolo 5 tisíc. ” Kapitán len zaťal zuby. „ Ohlás kapitánovy Geslerovi v Tarkende že sa blíži Genebský predvoj. ” Čarodej len vytreštil oči . „Pre... Pre....Predvoj pane ? Áno predvoj, nemyslel si si snáď že to sú všetky Genebské vojská. My tady teraz disponujeme 5000 vojakmi a ďaľších 2000 vojakov je v Tarkende a 3000 vojakov na ceste . No tak utekaj rýchlo čarodej nech je Gesler do hodiny informovaný o príchádzajúcich vojskách. ” Čarodej len zmizol v tieni, no v tom zahrmelo a vedľa neho stál Arcimág Turandar. „Ešte sa neobjavily ? ” Opýtal sa Turandar. „Nie. Nehovoril si náhodou, že za 5 dní prídu ? Áno hovoril, ale tiež som si myslel že je to nesplniteľné pretože cesta len do Šerohvozdu trvá 6 dní tryskom. A oni išli každý iným smerom takže neviem ako to vyriešia. ” Generál sa len sklamane zatváril. „Potrebujeme aby prišli do 2 dní, predvoj císarských vojsk je 3 dni od Tarkendu. Tak blízko ? Áno teraz tu bol čarodej ktorý ich spozoroval, odišiel sekundu pred tvojím príchodom. ” V tom začalo niečo ohromne žiariť. Nikto nevedeľ čo sa deje. Vojaci chytali zbrane do ruky a utekali k centru žiarenia, ale nedokázali sa priblížiť pretože žiarenie bolo veľmi intenzívne. V tom žiarenie ustalo a na mieste odkiaľ vychádzalo žiarenie sa objavilo 5 osôb, Traja trpaslíci, človek a piesočný elf. Citronová Družina dorazila. „Tak ste sa tady nevedeli dočkat čo ? ” Niektorý čo o nich počuli a vedeli ako vyzerajú sa začali radovať, iny mali zase pochyby, hlavne o tom či im prišla táto družina pomôcť a či sa neobrátia proti nim uprostred boja. Generál Enmar a Turandar ich prišli privítať a Turandar stále nechcel uveriť že to stihli do 5 dní. Ben si s obidvoma potriasol rukou a všeci traja sa odobrali do veliaceho stanu.
Ben stojí na hradbách a pozoruje oblak prachu, ktorý sa stále približuje. Genebské vojská boli asi pol dňa od Tarkendu. Vojská Gradu dokončovali posledné prípravy. Ben mal k dispozícii v meste okolo 2000 vojakov z čoho väčšina boli nováčkovia. Ben bol šťastný, že Tarkend bol zasadený do hory a preto to bolo mesto ktoré sa nedalo obklúčiť. Bola tu však jedna cesta, ktorou sa dalo dostať do mesta. Vedelo o nej len zopár ľudí. Správca Tarkendu , pár vysoko postavených členov šlachty, Ben a zopár ľudí ktorí tú cestu našli. Naneštastie o nej vedel aj jeden jeho nepriateľ z minulosti, ktorý pochádzal z Genebskej Ríše. Preto sa Ben potajomky dohodol s generálom Enmarom o umiestnení stotiny ťažkej pechoty a čaty kopijníkov v doprovode 3 čarodejov, Bauldricka a Hazada do tohto tunelu a zbytok príprav nechal na Hazada. Samozrejme od vstupu do tunelu nikto nemohol opustiť tunel a za bránou tunela usídlili 3 stotiny z 5. pluku. Na hradbách a u brán bol rozmiestnený 2. a 3. pluk. Daľšie 4 pluky sa nachádzali asi 10 km od mesta ukrytý za kopcami. K Benovi sa na hradbách pripojili Hazad a Karkan. „Blížia sa rýchlo” prehovoril Hazad. Sú tu o 2 dni skôr ako bolo plánované.“ Ozval sa Homér. Ben sa len premýšlajúco pozeral na tú približujúcu sa mlhu. Ale potom sa na jeho pohľade niečo zmenilo „Okamžite všeci na svoje stanoviská, nezapalovať fakle, dokončit posledné prípravy, ozbrojiť sa, nachystať katapulty. Uzatvoriť brány.“Karkan s Homérom len vystrašene pozerali na Bena. „Okamźite.“ Ben sa otočil späť na blížiacu sa mlhu. „Ako sa dostali tak blízko.“ Otočil sa a odišiel všetkých zobudiť a poslať poslíčka ku generálovi Enmarovi s novými informáciami.
Keď bol mesiac najvyššie všetci stáli na hradbách pripravený na to čo sa udeje. V tom prichádzal Ben a jeho spolubojovníci. Všeci na týchto troch pozerali ako na zjavenie. Karkan aj s Homérom mali ťažkú zbroj vykládanu zmizzijom. Zmizzijum bola látka ktorá pohlcovala mágiu. No Ben mal esťe zaujímavejšiu zbroj. Zbroj bola zo zvlaštnej ocele, ktorá bola namodralá. Ako postupoval po schodoch a zafúkal vietor, jeho šedé vlasy zaviali a všetci si všimli jeho tváre. Bol pomalovaný elfskými farbami. U pásu mal pripnutý jeho elfský meč s rôznymi vzorami. Všetko dokonale ladilo s jeho na modro žiariacimi očami. Ako postupoval po hradbách ku veži ktorá sa nachádzala u brany, všeci sa na nich otáčali a prezerali si ich. Vo veži ich čakali len dôstojníci. Nikto iný nebol prítomný vo veži a poklop bol zatvorený. „Už je tu ich vojsko.......úplne celé.“ Všetci sa zlakli. „Nie Nie Nie ....... čarodeji, ktorý posielali kúzelné tvory aby obhliadli velkosť vojska vždy ukázali to isté. Veľký prachový oblak a okolo 5 tisíc vojakov. “ Panicky hovoril jeden z dôstojníkov. „Sám by som to nezistil, dokázal som to spozorovať až pred niekoľkými hodinami. Oni sa ukrývaju pod tým prachovým oblakom. A naviac nepriateľský čarodeji dokázali ten mrak obmedziť a stlačiť aj spolu so všetkým čo sa nachádzalo v tom mraku takže aj s vojakmi. Všetci na svoje pozície, pokračujeme v stratégii, ktorú sme naplánovali.“ Ben sa oprel o kraj veže a zostal tam s ním len Karkan a Homér. Karkan na neho pozrel a prehovoril. „ Tie bojové pomalovania, čo znamenajú ? Tieto som na tebe ešte nevidel a to sme spolu už dosť dlho.“ Ben sa zarazil a chvílu len pozeral a potom sa otočil na Karkana a prehovoril. „ Je to pomalovanie pre elfov, ktorý idú na smrť. A teraz na miesta a hneď, potrebujem vás tam, nie tady.“ V tom všeci odišli a Ben si dal povolať späť čarodejov ktorý boli umiestnený na túto vež. Prišlo len 5 osôb v róbach. „Pripravte sa, dnes bude dlhá noc.“
Enmar ihneď po príchode poslíčka začal s prípravami na bitvu. V tábore bol zmätok pretože nečakali, že celá nepriateľské vojsko príde tak skoro. Enmar sa náhlil späť do svojho stanu tam už ho čakali dvaja vojaci, ktorí mu pomohli navliecť jeho plátovu zbroj. V tom začul výbuchy v diaľke a veľký dupot. „Nepriateľ začal s obliehaním! Musíme byť pripravený na znamenie z mesta.“ Enmar vybehol von a začal pomáhať s prípravami. Vojaci sa začali zbiehať pred tábor a hľadali svoje skupiny, aby sa mohli zaradiť do formácie. Enmar nasadol na kona a ponáhlal sa pred vojsko aby skontroloval či sú všeci pripravený. Po ďaľších 15 minutách boli pripravený a čakali na signál. No v tom začuli zvuk lesného rohu. Otočili sa a spozorovali v diaľke vojská oblečené v zelených brneniach. Všetci radostne vykríkali. „Elfovia sú tu!“ Stále sa vynárali a nakoniec spozorovali aj príchadzajúce ďalšie vojská iných farieb spoznali, že sú to chýbajúce pluky Gradských vojsk. „Toto úplne mení situáciu, teraz máme šancu vyhrať.“ Štastný bol aj samotný Generál Enmar. V tom spozorovali v popredí skupinu šiestich jazdcov, ktorý sa blížily esťe pred vojskom. Enmar aj s pár dôstojníkmi im vyrazili naproti.Boli to traja elfovia a velitelia 3 Gradských plukov. Tiež spozorovali 3 elfov, dvaja mali zdobené brnenie a helmy a jeden mal na hlave korunu zo zvláštneho dreva. To drevo Enmar nepoznal a to už precestoval skoro celé severné zeme, jediné miesto kde nebol bol snád len elfský les. „Tak ako to vyzerá.“ prehovoril jeden z elfov. „Obliehanie, práve započalo. Čakáme na signál z mesta na útok.“ Odpovedal Enmar. „Kto vedie obranu mesta ?“ opýtal sa kráľ elfov. „Ben.....Ben Delat.“ Odpovedal Generál Enmar. „Takže skončil na hradbách? Myslel som si že povedie vojsko do útoku, nie že bude brániť mesto. Nevadí musíme počkat ešte asi hodinu než príde vojsko. Tiež mám informácie o trpaslíkoch, ktorý idú z druhej strany hôr cez bažiny. O orkoch nemám žiadne informácie.“ Enmar vypadal stále viac nadšene. „ Dobre počkajme teda v tábore na príchod vojsk. Vy buďte pripravený na signál.“
„Nepriateľské vojská sa dali do pohybu, zachvíľu začnú obliehať.“ Povedal jeden z mágov čo sa nachádzali s Benom vo veži.Ben sa snažil telepaticky kontaktovať Bauldricka. Po chvýli sa ozval Bauldrick. „Čo sa deje Bene ? Už sú tu, v momente ako ich bude priveľa, zrúcaj ten tunel.“ Na druhej strane bolo ticho, po nejakom čase len Bauldrick odsúhlasil a prerušil kontakt. V tom sa všade rožli fakle a konečne celé vojsko uvidelo na vlastné oči toho obra ktorého musia poraziť. Nepriatelia boli všade, okolo celého hradu. Okolo 50 tisíc nepriateľov. „Ta Císarovná nás teda nezobrala na ľahkú váhu ako vidím poslala polovicu svojho vojska. Lepšie povedané všetko čo poslať mohla.“ Potom sa Ben pozrel na hradby na tých vojakov aké mali vystrašené pohľady. Ben cítil že musí niečo urobiť, ale nevedel čo. Vtom zakričal: „Čoho sa bojíte? Pred čím ustupujete ? Kam to ustupujete? Za sebou máte len kopec. Prišli ste sem dobrovoľne a teraz chcete utiecť ? Z akého dôvodu? Len preto že ich je 30-krát viac ako nás ? My sme tu preto aby sme im ukázali, že ludia zo severných zemí sa neboja. My sme tu preto, aby sme ochránili naše rodiny, naše domovy, našu slobodu. Nemáte kam utiecť, aj tak tu dnes všeci zomrieme, ale zoberieme zo sebou aj všetkych nepriateľov. Z mesta sa ozval ohromný výkrik aký Ben ešte nepočul. Bol to bojový výkrik. Všeci boli pripravený bojovať a vtom ben spozorovali zapalujúce sa strely na katapultoch. No obránci neváhali a poslali im radšej ich vlastnú paľbu. Nepriateľ bol prekvapený, keď balvany začali lietať z tmavého mesta. V tom vypálili nepriatelia a spozorovali ako sa im ich strely rozsýpaju o pevné Tarkendské hradby. Nehovorilo sa o ňom pre nič za nič, že je to najlepšie bránené mesto na severe. Vojská sa dali do pohybu, začala nekončiaca paľba na hradby Tarkendu. Počas paľby, pochopily že hradby nedokážu preraziť, ale brána je slabšia. Genebské vojská sa začali obliehať naplno priniesli obrovské obliehacie stroje, rebríky, baranidlá a hlavne 50 tisíc vojakov k tomu. Ben vedel že o tieto stroje až tak nejde, najväčšiu časť urobia čarodejovia. Obráncovia začali tvrdo brániť, obstrelovali veže balistami, a chystali si olej a zápaľne flaše aby ich hádzali po vojakoch na rebríkoch.Potom to Ben videl. Strely z balíst boli odrážane nepriateľskými čarodejami. Po chvýli sa prvá vež pripútala k hradbám a a v tom sa na vež spustila ohnivá sprcha v podobe desiatok zápalných fliaš. Vojaci panikárili popri tom čo horali. Vež stále nehorala a obráncovia nechápali prečo. „Kúzla“ ozval sa jeden z vojakov. „Bráňte mesto do posledného muža!“ zakričal Ben. Vtom začal celý žiariť. Nikto nevedel čo sa deje ani obráncovia, ani nepriatelia ale nepriatelský mágovia začali šialiť. Obliehacie veže začali tiež horať, po tom čo zažiarilo toto modré svetlo. Bolo to kúzlo, znič mágiu a jej zdroj. Funguje na všetkých v okolí ktorý pouźívaju kúzla v tú chvílu. No to použil Ben, to brnenie len 15 násobne navýšilo magické schopnosti Bena. Bolo to legendárne brnenie, vykované spoločnou spoluprácou piesočných elfov a trpaslíkov.Bola to ľahká zbroj s pevnosťou ťažkej a bola v nej uložená magická energia asi za 15 posledných rokov. V tom z veže začali lietať kúzla. Boli to len jednoduché kúzla od čarodejov ktorý tam boli s Benom. Ben zatiaľ vyčkával a zariekaval. V tom odniekaľ vyletel veľký čierny drak a vyrazil bránu. Drak zmizol, za to brána bola zničená v okamihu.Dovnútra začali prúdiť nepriateľske jednotky. No tie sa vovnútri zastavili a začali sa diviť kde sú obráncovia. Spozorovali napravo aj nalavo vysoké domy, postavene na stĺpoch, vyzerali čerstvo. V tom prileteli 2 ohnivé gule ale nie smerom na vojakov ale na tieto stĺpy. 2 velké domy zasypali Genebských návštevníkov. Pred bránu zasa spustili olej, ktorý zapálili. Vznikol z toho ohnivý dych ktorý všetkých spálil. No aj tak bylo jasné že ak to takto pôjde dalej tak nevyhrajú ani náhodou. No nemal odvahu na to vydať signál, nakoľko s tímto by daľších pár tisíc vojakov neurobilo nič. No v tom odniekaľ započul. „Trpaslíci......Trpaslíci prišli!“ V tom pozrel a naozaj to videl 10 možno 15 tísíc žiariacich postáv v diaľke. Utekali dole z kopcov a rútili sa priamo na prekvapeného nepriateľa. Nepriateľ začal koordinovať armádu aby porazili dvoch nepriateľov. U brány začal tvrdý boj medzi Genebskými a Gradskými vojakmi. No zrazu si to všimol. Ten istý drak ako predtým , nie bol ešte väčší a mieril priamo proti hradbe. Po náraze do hradby zostala v hradbe obrovska trhlina. Všetky nepriateľské katapulty začali páliť do toho miesta. Ben nevedel čo teraz, nemohol len tak odísť a zobrať ludí z hradieb. No v tom prišla záchrana. „Beriem si na starosti tú trihlinu.“Ozval sa známy hlas, privádzam aj ctených priateľov z Tar Rubinu.“ Bauldrick bežal ku trhline s jednotkami ktoré mu boli pridelené a naviac asi s plukom trpaslíkov. Vojaci čo to videli jasali a vrhali sa s horlivosťou do boja. No stále hradby pomaly padali a u brány to tiež nebolo veselé. Ben musel jednať. Začal čarovať, najprv padali na nepriateľa ohnivé gule, no teraz začali padať ľadové ostne ktoré prebodávali štíty. Tieto ostne boli velké ako strely z balisty. No hlavný bol počet ostňov, to bol dážď. Vojaci pod hradbami, umierali po stovkách, nedalo sa ukryť pred týmto kúzlom. Začali lietať protikúzla ale nestíhali. No vytvorila sa veľka antimagická zóna práve pod bránou až ku nepriateľskému táboru. Tadiaľto prechádzali nepriatelia do mesta. Ben zničil jednu po druhej každú obliehaciu vež . Potom hneď poslal všetkých vojakov z hradieb do ulíc pretože za tú dobu sa nepriatelia natlačili do mesta a začalo sa bojovať v uliciach mesta. Trpaslíci sa snažili prebojovať do mesta ale cez tie záplavy nepriateľov to nebolo možné. Ben sa rozhodol odísť z veže v pravú chvíľu. Do veže vletel drak. Zahynulo 5 čarodejov ktorí tam boli s ním. V tom čierny plameň zo zemi a na hradbách sa objavila známa tvár. Jeho starý priateľ Keloth. Poznali sa ešte za mlada a býval to jeho najlepší priateľ. „Vedel som že sa ešte stretneme ale netušil som že zrovna tady. Čo ti ponúkli za pomoc ?“ Prehovoril Keloth. „Nič moc, povedal som im že 10 miliónov zlatých alebo odchádzam. Tak mi vyhoveli.“ Odpovedal Ben. „Nikdy si nebol lacný.“ Povedal Keloth. „Nikdy som nepovedal že som.“ Odpovedal Ben. Zasmiali sa obidvaja. „Ben prečo mi toto robíš. Si jediný človek ktorého zabiť nechcem. No naposledy to tak nevyzeralo Keloth. Vymlátil si zo mňa dušu a ešte si ma tam nechal ležať polomŕtveho.Ak si dobre pamätáš ten boj, tak je ti jasné že ma nemôžes poraziť Bene. Som 10 krát silnejší než som bol vtedy.Tak sa ukaž ako si zosílil Kelothe. Len nemysli si že ja som stále na rovnakej úrovni.“ V tom Keloth vyslal čierne plamene na Bena. No plamene narazily do ladovej steny pred Benom. Ben vyslal späť na Kelotha ľadové bodce a Keloth sa tesne vyhol tímto ostňom. Bolo to z diaľky vidieť kto vyhráva, Ben jasne víťazil aj ked z jeho tváre to skôr vyzeralo ako keby čakal niečo ďaleko horšie. No v tom sa Keloth pokusil vyčarovať jedného z tých čierných drakov, no Ben mu to zmietol s pravou rukou. A v okamžiku dostal do hrude ľadovým ostňom. Keloth padol na kolená. No Ben stále zostával v bojovom postavení a začal čarovať, no nie útočne ale obranné kúzla. „Teraz spálim všetkých.“Prehovoril Keloth a v tom ho obklopily čierne plamene ktoré sa zväčšovali. Tieto plamene dosahovali asi 20 metrov nad hradby a 20 do širky. No zničoho nič začali ako keby praskať ako škarúpka. Po celom meste začal rozliehať rev. Všetci sa začali rozhliadať čo sa deje a spozorovali veľkého čierneho draka na hradbách ako stál asi 15 metrov od Bena.V tom z Benovho brnenia začali šlahať modré plamene. „ČO JE TO ZA BRNENIE?“ zareval na neho drak. „Ale priateľu to by si mal vedieť. Bol to predsa tvôj otec čo pomáhal na výrobe tohto brnenia, Keloth. To nič nemení na tom že tady končíš Ben. Drak vychrlil z úst plamennú stenu priamo na Bena, no Ben okamžite odpovedal modrou planúcou stenou, ktorá čierny oheň pohlitila a potom sa sama zrútila. Keloth ihneď vychrlil daľší plameň no to už Ben bol rozutekaný k nemu a plameň letel ponad Bena. Keloth začal chrliť oheň pod seba no nestíhal Benovi. Ben sa dostal pod Kelotha a vyčaroval 2 ostne ktoré sa zabodli drakovi do hrude. Ohromný rev otriasol celým mestom. V tom sa Ben okamžite obalil do ledu pretože prišiel drači úder a to zabolelo. Ben odletel do stredu mesta a skončil na streche domu. Drak zvlietol a začal chrliť oheň priamo na Bena, no ten si ihned všimol vojakov na ulici a vedel že by ich to zasiahlo. Preto sa postavil a sústredil sa na jedno kúzlo. V tom sa začali zdvíhať škridlice z domov a stavali sa pred Bena aby zastavili tento plameň. Ben ich obalil do modrého plameňa a pod náporom ohňa sa stena triasla. No nepovolila. Vojaci pokračovali aby podporili svojich spolubojnikov v uliciach. No Ben si stihol všimnúť že obránci sú stále zatlačovaný viac a viac k horám. No to teraz nebola jeho starosť nakoľko jeho obrana začala praskať. Spustil tlakovú vlnu ktorá odhodila celú škridlicu, a tiež odrazila plameň. Pripravoval sa na daľšie kúzlo no v tom zaznel lesný roh. Drak spolu s Benom sa otočily a spozorovali prichádzajúce vojská. Boli to elfovia a ľudia. Počty sa navyšovali no trpaslíkovia prehrávali a nepriatelia ich pomaly tlačili späť za kopec. V tom začali pršať z neba magické strely. Pršali ako smrtiace šípy. V tom zahrmelo a nedaleko sa objavil Turandar. „Pozdrav z Kryštálového Mesta. Prichádzaju aj Rengobčani. Pomôžem nejako ?“ Ben sa len vysmievavo zatváril. „Utekaj dole pomôž vojakom o toto sa postarám sám, nech sa mi do toho nikto nemieša! Je to osobné.“ Turandar pozrel na čierneho draka ako sa nadychuje a v okamžite sa stratil. Slnko už začalo vychádzať spoza horizontu. Už dlhšiu dobu bolo svetlo ale slnko nikde. Ben okamžite poslal sprchu ľadových ostňov na jeho hruď. Drak to spálil ohňom a hneď na to spálil miesto kde stál Ben no ten nikde nebol. V tom sa Ben objavil pod drakom a vpustil mu ďaľšie 2 veľké ostne do hrudi. Drak zakolísal ale nespadol. Namiesto toho vypustil ohnivú vlnu okolo seba. Ben nestihol utiecť a vlna ho odhodila na vedlajší dom.Ben aj napriek niekoľkým zlomeným žebrám okamžite poslal štyri veľke ľadové stĺpy aby narušili konštrukciu domu na ktorom bol drak. Všetko vyšlo a drak sa rútil k zemi spolu s celým domom. Ben z okraju domu pozeral na draka ako sa snaži vyhrabať z ruín toho domu, no v okamžiku keď uvidel Bena vyslal vlnu ohňa priamo na neho. Ben sa prichystal na odrazenie plamenov, no v tom spozoroval ako k nemu letí drak a pazúrmi zobral polovicu domu spolu s Benom. Bena zasiahol priamo do hrude a urobil mu velkú krvácajúcu ranu. „Musím to ukončiť rýchlo. Moje telo toto dlhú dobu nevydrží.“ Ben rozmýšlal nahlas. „ A myslíš si že môjmu telu tie ostne prospievajú? Ešte nikdy som nestratil toľko krvi ako dnes. Ale vyhrať ta nenechám.“ Zareval Keloth stále v dračej forme. V tom ako keby sa aj samotný Keloth zlakol keď uvidel magický kruh tvarujúci sa okolo Bena. Tento kruh obklopil Bena a uzavrel ho v škorábke. Keloth okamžite zdvihol krídla a snažil sa dostať k Benovi aby prerušil kúzlo no nestihol to. Škrupina praskla a z nej vstal ľadový wyrm. Wyrm mal hadovité a šupinaté telo ako drak len nemal krídla no šupiny tohoto wyrma boli celé z ľadu. Wyrm sa pozrel na draka a okamžite sa na neho vrhol no ten sa pokúsil odletieť, no akosi sa mu nedarilo odlepiť od zemi nakoľko bol k zemi primrznutý . Drak len pozrel a skúsil trošku zohriať svoje telo aby roztopil ľad no pozabudol na blížiaceho sa wyrma. Ten sa mu zakúsol do krku a drak nebol viac schopný pohybu nakoľko mu zamrzol krvný obeh. Wyrm sa rozpadol a na zemi sa objavil poškubaný Ben, bez akýchkoľvek známok života.
Epilog
Boj pokračoval ešte asi 6 hodín. Do boja sa pridali orkovia ktorý prišli na vlkodlakoch a tiež prišli harpyje zo Šerohvozdu a trhali svojich protivníkov na kusy. Časom sa niekoľko tisíc nepriateľov rozhodlo dať na útek, no ďaleko neutiekli lebo na púšti ich čakalo Rengobské vojsko. Genebská Ríša prehrala a myslím źe císarovná z toho nebude mať veľkú radosť. Prvý krát utŕžili tak veľkú prohru a ríša sa z toho dokopy len tak z ničoho nič nedá. Karkan skončil s vážnými zraneniami u liečitelov spolu s asi tromi daľšími tisícami vojakov. Hazad nebol vážne zranený, rovnako ako Bauldrick. Homér prišiel o ľavú ruku a mal pár daľśích zranení na hrudi. No Ben bol v najhoršom stave, nakoľko sa ho nedarilo prebudiť, nevyžarovala z neho žiadna magická energia. „Ako to s ním vyzerá? Je to s ním vážne ?“ opýtal sa Hazad. „ Ťažko dýcha a jeho životné funkcie sú na pokraji zastavenia. Pokiaľ niečo neurobíme teraz, tak už ho späť neprivedieme.“ V tom sa ozval šepot. „Daj preč to brnenie.“ Bauldrick pozeral a snažil sa zistiť čo sa stalo a v tom si spomenul. Odhrnul zásteru na Benovej hrude a spozoroval že jeho brnenie už svieti na červeno a nie na modro. „Okamžite prineste náradie. To brnenie musí ihneď dole.“ Začal rozkazovať Bauldrick. Behom 2 minút mu priniesli náradie a začali to brnenie rozoberať. V momente ako Bauldrick strhol brnenie dostal ranu ako keby ho niekto udrel železným palcátom. No Ben sa zobudil. „Dobré ránko všetkým, vďaka že ste nakoniec to brnenie zo mňa vyzliekli.“ Bauldrick pomocou kúzla prehliadal znaky magickej sily na Benovi no nenašiel vôbec nič. Ben nemal v sebe ani kapku magickej energie. „Ben, čo sa stalo ?“ opýtal sa Bauldrick. „Použil som jedno sebeobetujúce kúzlo, ktoré my navýšilo silu asi 50- krát . No obetoval som svoje postavenie ako čarodej. Teraz je zo mna len normálny človek. Ako to vyzerá s ostatnými ?“ Hazad sa nepekne zatváril. „Homér prišiel o ľavú ruku a Karkan je s vážnymi zraneniami u liečiteľov. No vraj je už mimo ohrozenia života.“ Ben si vzdychol. „Vyzerá to že sme to trośka prehnali tentokrát, no už dávno som si chcel založit kľudný život. Toto vyzerá ako dobrá príležitosť.“ Hazad sa len pousmial. „Tak peniaze na to máme. Bol za mnou ten tvoj bleskový priateľ a pýtal sa ma že kam ma dopraviť tých 10 miliónov.“ Ben sa chcel postaviť no nemal na to ešte silu. Hazad s Bauldrickom ho ihneď zodvihli a pomohli mu na čerstvý vzduch. Ako vyšiel von, skoro spadol keď pozeral na mesto aké bolo zdevastované. „To som všetko urobil ja ?“ opýtal sa Ben. „No ten tvoj dračí priateľ ti s tím pomohol.“ Všetci sa pousmiali z toho že sa mohli pozerať na západ slnka spolu aj keď stále chýbali dvaja ale tí tiež prežili. „Dobre pomôžte mi chcem sa ísť pozrieť na tých dvoch naśich ranených.“ Všetci traja sa odobrali po schodisku dolú. Tentoraz všetko dobre dopadlo. Spojené vojská porazili najväčšíu veľmoc v známom svete. No tady nič nekončí, tady to len začalo. Císarovná sa nevzdáva ľahko vecí po ktorých túži.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
