Watchdog | ep. 3
Informace:
Niečo doň naťukal a obrátil obrazovku k Ebisuovi. Ten si myslel, že táto konverzácia bude pokračovať, no keď zbadal na obrazovke smartfónu seba, ako sa rozháňa dáždnikom a udiera ním chlapa, ktorý bil Sata do hlavy, vyvalil oči. Ale niečo bolo inak. Nahrávka bola upravená tak, aby to vyzeralo, že Sato tam vôbec nie je a ten muž čo ho držal vyzeral, akoby sa snažil brániť.
_______________________________________________________________
Im so sorryyyyyyyy T_T Nestíhačka nič, strašne veľa práce som posledné tri týždne mala :/ Takže dnes je tu dlho očakávaná tretia časť a hneď zajtra sa pokúsim pridať ešte aspoň dve :3
Ebisu nakukol spoza rohu. Aaah to nevyzerá dobre. Na jednej strane kotatsu sa ošíval v jeho obrovskom zelenom tričku Sato Hiroki, skrčený chlapec, ktorého Ebisu zachránil pred nakládačkou. No, zachránil ako zachránil, tak či tak skončil dobitý. A na druhej strane sedel jeho starší brat Sato Motoki, vystretý ako prút s chladným výrazom a dvoma gorilami v okuliaroch po stranách. Chlap stojaci vľavo bol nízky, zavalitý a zjavne nebezpečný. Ten napravo mal zvláštne biele vlasy a skrz tvár sa mu kľukatila škaredá jazva. Na rozdiel od toho druhého pôsobil priateľskejšie. V miestnosti vládlo napäté ticho. Ebisu sa poponáhľal ku kanvici s vodou, ktorá práve začala pískať. Vzal čajník a vlial doň vodu. Bylinky vo vnútri sa rozvírili. Dúfal, že ten čaj aspoň trochu rozptýli atmosféru. Čajník položil na okrúhlu tácku, na ktorej už mal pripravené päť hrnčeky a vzal všetko do obývačky.
Keď vošiel dnu, nikto naňho nepozrel. Sato zízal do stola a jeho brat zas naňho. Nikto ani neprehovoril, tak Ebisu skrátka položil poháre pred každého z hosťov a nalial do nich čaj. Až na to sa ozval Sato starší.
"Oni nebudú piť." Mávol rukou k svojim bodyguardom a prisunul si svoj hrnček za uško k sebe. Ebisu naňho pozrel, no on sa naďalej pozeral na svojho mladšieho brata. Tak teda položil hrnčeky naspäť na tácku a položil ju na koniec stola. Sadol si za vrch, ako hostiteľ, ale aj ako neutrálna strana tohto zjavného konfliktu. Vzal svoj hrnček a uchlipol si z čaju. A znova sa rozhostilo ticho. Nezostáva teda nič iné len to dať do pohybu, pomyslel si Ebisu.
"Nebudem sa pýtať, ako ste zistili moju adresu, aj tak mi to zrejme nepoviete, ale čo je cieľom vašej milej návštevy?" prelomil napätie Ebisu. Obaja bratia naňho pozreli, potom pozreli na seba. Mladší hneď na to sklonil hlavu, starší sa zamračil a vzdychol si. Ebisu videl, ako sa jeho kŕčovitý sed trochu uvoľnil.
"K retiazke, čo máš na nohaviciach som pripevnil GPS," vysvetlil Motoki Hirokimu. Hiroki zdvihol hlavu a pozrel naňho pohľadom chladným a ostrým, ako práve nabrúsená čepeľ.
"Takže teraz som doslova ako pes na retiazke, huh?" neveselo sa zachechtal Hiroki.
"Neurobil by som to, keby som vedel, čo sa ti preháňa v hlave! Povedz, prečo si chcel utiecť z krajiny?" A je to tu, pomyslel si Ebisu a zaujate na nich pozeral, aj keď jeho tvár neprezrádzala absolútne nič. Hiroki chvíľu mlčal. Pery mal stlačené do pevnej linky, sánku zaťatú a v očiach očividnú nenávisť.
"Ty...," nadýchol sa Hiroki a zachechtal sa, akoby sa snažil nabrať odvahu, "si ani nevieš predstaviť aké to je, zobúdzať sa s vedomím, že ťa vlastná rodina nenávidí. Že nikto nepovie ani slovo na tvoju obranu, keď ťa mlátia a každý z toho viní teba. Vraj zaslúžil si si to, nemal si vyskakovať. Ja som nikdy nikomu nič zlé neurobil!" Tresol päsťou do stola. Hlas sa mu triasol a nenávisť vystriedala ľútosť. Do očí sa mu tlačili slzy a jeho brata pri pohľade naňho ani len nepohlo.
Motoki si odpil z čaju, odvrátil pohľad a zadíval sa von oknom. Vyzeralo to, akoby sa nad niečím rozhodoval, nakoniec poklopal prsteňom po pohári a vytiahol si z vrecka mobil. Niečo doň naťukal a obrátil obrazovku k Ebisuovi. Ten si myslel, že táto konverzácia bude pokračovať, no keď zbadal na obrazovke smartfónu seba, ako sa rozháňa dáždnikom a udiera ním chlapa, ktorý bil Sata do hlavy, vyvalil oči. Ale niečo bolo inak. Nahrávka bola upravená tak, aby to vyzeralo, že Sato tam vôbec nie je a ten muž čo ho držal vyzeral, akoby sa snažil brániť.
Ebisu zbledol, no na tvári sa mu to neobjavilo. Ako to tak rýchlo dokázali urobiť? Zistili čo sa stalo Satovi, našli jeho adresu, nahrávku na ktorej je on ako mláti muža a ešte ju aj upraviť tak, aby z toho vyšiel on ten zlý?! Sato starší čakal na jeho reakciu, ale keď sa Ebisuove čierne nehybné oči presunuli naňho, a nezbadal v nich žiadnu paniku ani nič čo očakával, zdvihol prekvapene obočie a zložil mobil
"Čo s tým chcete robiť?" spýtal sa Ebisu tlmeným hlasom a nervózne sa zahniezdil. Samozrejme že panikáril. Toto starkému urobiť nemôže. Veď keď dostane podmienku, stratí svoje brigády a aj keď má jeho starý otec pomerne prosperujúci obchod s tradičnými hudobnými nástrojmi, potreboval Ebisuovu podporu.
"To záleží na tebe," odpovedal mu Sato Motoki a položil telefón pred neho. Založil si ruky na prsiach sklonil hlavu. Pozeral sa do svojho pohára s čajom a zjavne nad niečím stále premýšľal. Alebo je to len jeho prirodzený výraz? spytoval sa Ebisu sám seba.
"Potrebujem niekoho, kto bude dávať na Hira pozor. Si jeho spolužiak, takže to nebude také okaté, keď za ním budeš chodiť a samozrejme budeš aj platený." Bum, opona padla. Ebisu prekvapene pootvoril ústa a zdvihol obočie.
"Akože, mám robiť bodyguarda?" Spýtal sa neveriacky. "Asi vás sklamem ale neviem sa brániť sám, a nie to ešte dávať na niekoho pozor." Pozrel na Sata mladšieho, ktorý tiež vyzeral dosť prekvapene.
"Mh!" Odfrkol si Motoki a uškrnul sa jedným kútikom úst. "Si silný a vysoký, to stačí. Plus vyzeráš... ako ten správny človek. Ale varujem ťa," naklonil sa k nemu bližšie až Ebisu zacítil jeho kolínsku. "Opováž sa kontaktovať políciu, alebo vyviesť podobnú hlúposť. Ak nás zradíš, modli sa aby sa aspoň tvoja rodina z toho dostala." Zrazu sa postavil. Jeho gorily odstúpili a Motoki si zapol gombík na saku. Vytiahol z náprsného vrecka svoje úzke slnečné okuliare a nasadil si ich.
"Takže sme dohodnutí, Nijimura Ebisu." Potľapkal Ebisua po pleci a vystrel sa.
"Vitaj v brandži." S týmito slovami si Sato Motoki vzal zo stola mobil, otočil sa a v sprievode svojich bodyguardov vypochodoval z Ebisuovho bytu. Wow, žasol Ebisu v mysli. Aké klišé. Po chvíli ticha, ktoré bolo prerušované kvapkami dažďa dopadajúcimi na okno v obývačke sa Ebisu pozrel na Sata. Ten mu pohľad neopetoval, vlhké blond vlasy mu padali do tváre a pohľad smeroval na stôl.
"Hmm.. Prepáč?" Zdvihol pohľad Hiroki a na tvári mal jemný úsmev, ktorý však vyzeral tragicky so všetkými tými modrinami. Ebisu zastonal a zložil si tvár do dlaní.
Stal sa z neho strážny pes.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
