Mačacie oči - Úvod
Informace:
Neviem čo by som mala povedať k tomuto príbehu...
Možno iba to že dúfam že sa vám bude môj príbeh páčiť... ;)
,,Mami, mami, mami...!" kričala Izumi na svoju mamu.
,,Čo sa deje? Čo sa stalo?" spýtala sa matka Katrin.
,,Mama... prečítala by si mi tu knížku ešte raz?" spýtala sa Izumi.
,,Ale Izu... už som ti tú knížku čítala 7-krát."
,,Prosím, Prosím, Prosím..."
,,No tak dobre..." odpovedala mama Katrin.
Zatiaľ čo Katrin vyťahovala knížku, malá Izumi sa usalašila do postele. Katrin si k nej sadla a začala čítať...
Kedysi dávno, za siedmimi horami a siedmimi dolinami bolo kráľovstvo. V kráľovstve sa v jeden kúzelný deň narodilo malé neko dievčatko (princezná). Veselé, šťastné ale aj krásne. Každým dňom bolo krajšie. Nikdy sa nenahnevalo.To čo sa zdalo že zle dopadne, to vždy obrátila na dobré. Z každého dňa sa veľmi tešila. Až do tých zlých čias... Začali vojny. Všade zasiahol strach, bolesť, smútok. Princezná dúfala že raz to musí skončiť, no jej nádej sa stratila v momente keď oznámili že jej otec (kráľ) padol v boji. Je modré očká naplnili slzy. Rozbehla sa do svojej izby. Plakala a plakala. Stratila otca. Drvilo ju to. Jej matka sa ju pokúšala upokojiť, no bolo to ešte horšie. Po niekoľkých týždňoch keď sa princezná už donútila vísť z paláca, prišla na lúku. Z jej krásnej lúky nezostalo nič. Všetko bolo preč. Zostala tam len pustina. Vykročila. Snažila sa nájsť aspoň náznak života no všetko bolo preč... Započula kroky. Pozrela sa pred seba a uvidela chlapca. Videla ako kľačí pri malej kvetine. Podišla ku nemu. Kľakla si a pozdravila ho. On sa na ňu otočila a mrzutým hlasom ju pozdravil. Po chvíli ticha sa začali rozprávať. Rozprávali si o rôznych následkoch vojny,čo hrozné sa stalo ich rodičom... Neskôr (asi po 1 hodine) sa rozlúčili. Od toho dňa sa tu stretávali každý deň. Každým dňom bola lúka krajšia a pestrejšia, tak isto ako ich priateľstvo. Každým dňom si boli bližší a bližší. V ten jeden horúci deň sa princezná dočkala toho čo si vždy priala... bozku. Jej prvého bozku. Začala medzi nimi prepukať láska. Bolo to krásne. Navrátilo sa jej späť všetko to šťastie, radosť ... Raz v noci keď bol mesiac v splne, a bolo vidno všetky hviezdy ju chlapec požiadal o ruku. Od šťastia plakala a plakala. Konečne pre ňu nastal ten kúzelný okamžik. Okamžik kedy si povedia svoje "áno". Keď sa blížila k oltáru cítila sa ako anjel... Bozk. Všetci navôkol začali tlieskať. Svadba bola krásna. Všade boli povešané girlandy, kvety...
O pár mesiacov sa novej kráľovne narodila dcérka (neko). Bola krásna aj veselá po svojej mamičke. Celé kráľovstvo sa z nej radovalo... Až kým neprišla odveta od dávnych nepriateľov. Zbrojnoši nepriateľov sa už dostávali za hradby, kráľovna sa snažila nájsť úkryt pre seba aj pre svoju dcérku. No našli ich. Ale skôr ako ju našli dala svoju dcéru jednej zo svojich služobných. Tá si ju zobrala a odvtedy malú neko princeznú už nikdo nikdo nevidel...
No teraz sa náš príbeh, ešte len začína...
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.