Noc spomienok: Ružová sa stala čiernou
Informace:
Táto poviedka je zo spomienok mojej rodiny na obdobie počas a po 2. svetovej vojne, pravda že sú sem pridané aj informácie z internetu a moje výmysly.
Ďakujem za pochopenie, Misaki.
„Druhá svetová vojna sa začal v roku 1939 keď Adolf Hitler chcel ovládnuť celú Európu a zaútočil na Poľsko. Naplánoval krátku vojnu ale nebolo to tak. Nasledovali dlhé roky plné ťažkých bojov a vojna skončila až v roku 1945. Vojny sa zúčastnilo 61 štátov z každej časti sveta. Zahynulo v nej približne 60 miliónov ľudí, najväčšie straty na životoch utrpel Sovietsky zväz (26 miliónov občanov).“ opakovala som si na zajtrajšiu hodinu dejepisu. Bola som už veľmi unavená no nechcela som dostať zlú známku. Z ničoho-nič sa dvere mojej izby otvorili a objavila sa tam tetuška, pradedkova staršia sestra. Ako je to možné ? Veď umrela už pred piatimi rokmi! „Poď so mnou, chcem aby si niečo videla.“ povedala milým hlasom a s úsmevom na tvári. Podišla som k nej a ona mi podala svoju pravú ruku. Na zápästí jej žiarili zvláštne hodinky ktoré sa začali točiť do opačného smeru. Moje zašpinené oblečenie sa premenilo na nádherné staromódne a tetuška začala mladnúť. Mala oblečené prekrásne ružové hodvábne šaty s matnými bodkami približne vo veľkosti nechta, na ich tyle boli jemne vyšité obrysy mašlí, šaty jej siahali približne po kolená bolo na nich vidieť že ich šili ručne a na krku jej jemne žiarili drobné perly, vyzerala prekrásne.
Hodinky sa znova roztočili, objavili sme sa na nejakom panstve. Bolo to tam nádherné, záhrada bola plná kvetov. Tu sa z ničoho nič zjavili deti, dve dievčatá a štyria chlapci. Jedno z dievčat bola tetuška a tú druhú vôbec nepoznám. Tetuška na ňu ukázala a povedala: „To dievča je moja najlepšia kamarátka z detstva.“
Hodinky sa roztočili po druhý krát, boli sme ešte stále na panstve, no tento krát bol každý smutný. Tetuška sa lúčila so svojou kamarátkov, niekam odchádzala a tetuške podávala niekoľko nádherných šiat, nevšimla som si všetky, videla som len jedny prekrásne biele plesové šaty a tiež tie ktoré mala tetuška práve na sebe. Keď som obrátila zrak späť na tetušku, totiž to jej časť ktorá sa práve lúčila s kamarátkov, všimla som si ako sa objímajú a plačú. Muselo ich to obe bolieť. Tetuška ktorá stála vedľa mňa povedala: „ Práve odchádzajú, lebo sa blíži druhá svetová vojna. Mala som ísť s nimi no rodičia ma nepustili.“
Potom sme sa na chvíľu pozastavili v čase pri vojne, tetuška mi ukázala aké hrozné veci museli prežiť ľudia čo tam boli. Obzreli sme sa v koncentračnom tábore, bolo to hrozné takmer som sa rozplakala.
Keď to tetuška uvidela hodinky sa opäť roztočili tentokrát sme boli na nejakej ulici. Oproti mne kráčala tetuška a vedľa mňa prešiel niekto v prekrásnej maďarskej vojenskej uniforme, bol veľmi vysoký a mal tmavé vlasy. Musím povedať, podľa toho čo som z neho videla bol asi fešák. Hodinky sa zastavili, tetuška sa rozplakala a jej prekrásne šaty sa z ničoho-nič premenili na čierne. „Čo sa deje?“ pýtala som sa no odpoveď som už nedostala. Zobudila som sa vo svojej posteli s oslintaným zošitom dejepisu. „Bol to len sen?“ …
Po škole som nasadla na autobus a išla som za babičkinou sestrou, lebo ona vie takmer všetko o minulosti našej rodiny. Keď som jej ten sen porozprávala, povedala že všetko čo som videla bola pravda. Tetuškyna kamarátka mala priezvisko Halusková a bola dcérou grófa, pri rozlúčke darovala tetuške rôzne šaty. Ten muž ktorý išiel oproti nám, sa volal Jánoš, bol maďarský dôstojník a mali sa s tetuškou vziať. No niekoľko dní pred svadbou, Jánoš umrel. Vraj bol po vojne veľmi chorľavý, tomu rozumiem lebo sa nemali kde kúpať a musela im byť aj zima. Tetuška zo smútku svoje prekrásne ružové šaty prefarbila na čierno. Ale aj tak boli veľmi pekné. Babkina sestra mi ich ukázala, vyzerali úplne ako z môjho sna.
Po približne troch hodinách som sa vybrala domov, v jarnom vzduchu lietala prekrásna vôňa kvitnúceho orgovánu, je prvý máj. Vďaka tomuto snu som si uvedomila, aká hrozná bola vojna.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
