1.Máj
Informace:
táto poviedka je moja prvá tak ma neodsuzujte :)
a bude o 1.Máji keďže dnes je 1.Máj :)
-----možno si to prečítate 2.Mája ale však uvidíme ;)
,,Nezabudni si zobrať tú desiatu!'' zakričala mama na Mei. ,,Jasné'' odpovedala Mei a bežala na autobus. Len tak tak ho stihla.
V autobuse si sadla na svoje oblúbené miesto, hneď vzadu, pri okne. ,,Môžem si prisadnúť?'' spýtala sa Lina, jej najlepšia kamarátka.
,,Ty vždy.'' pousmiala sa Mei a uvoľnila Line miesto.
,,Učila si sa na Fyziku?'' spýtala sa.
,,Načo? veď nepíšeme, či?
,,Pravdaže píšeme ty trdlo.''zasmiala sa Lina a hneď aj stíchla.
Keď prišli do školy, Mei ovial teplý vánok. Najradšej by bola keby boli už prázdniny. Ale v škole musela vydržať ešte tie dva mesiace. Mei až tak dlho nad tým premýšľala, že si nevšimla, ako ide oproti chlapec. Zrazu do seba narazia a Mei spadnú všetky knihy, ktoré držala v jemných rukách.
,,Prepáč.'' ospravedlnil sa Ad.
,,To nič.'' odpovedala Mei a pritom zbierala všetky knihy a zošity, ktoré jej spadli.
,,Pomôžem ti.'' usmial sa a pomáhal jej zbierať.
Keď sa konečne dostali do triedy, prišiel učiteľ a začal rozdávať test z Fyziky, na ktorú samozrejme Mei nebola pripravená.
,,Pán Rimmo, je ten test ťažký?'' nervózne sa spýtala Mei.
,,Čo ja viem, také tri gramy to má.'' dodal učiteľ s miernym humorom.
Mei sa pousmiala ale hneď zvážnela. Čo si len počne, keď sa na ten test neučila? Zrazu si všimla, ako naňu už dlhšiu dobu ''volá'' Ad. Skoro vôbec mu nerozumie ale dovtipí sa iba toho, že má počkať po vyučovaní pred školou. Nie je si tým istá či myslel práve to ale riskne to a pôjde tam. Veď RISK JE ZISK.
Po vyučovaní sa rozlúčila s Linou a chvílu tam čakala či sa teda ten Ad neobjaví. A nečakala nadarmo. Spoza jej chrbát započula hlasné
,,Ahoj.''
,,Ahoj.'' odzdravila Mei.
,,Ako sa voláš?'' spýtal sa.
,,Mei.''
,,Celým menom.'' vyzvedal Ad
,,Mei Lusia Sammer , prečo?''
,,Lebo si pekná.'' odpovedal Ad pričom sa pousmial.
,,Ďakujem.'' usmiala sa Mei. ,,A ty sa ako voláš?''
,,Ad Glimon.''
,,Nechcela by si ísť poobede von?'' spytoval sa Ad.
Mei zrazu nevedela čo má robiť. Má to priať alebo odmietnuť? Veď ho moc nepozná. Parkrát ho videla. Risk je zisk? - stále si to v hlave opakovala. Ale nakoniec sa rozhodla risknúť.
,,Jasné.''
,,O 18:00 v parku, buďem ťa tam čakať, tak snáď prídeš.'' usmial sa a bežal domov.
Keď už bolo za päť minút 18:00 Mei utekala aby tam stihla dojsť skôr ako Ad. Našťastie to stihla.
Spoza chrbát ju prekvapil Ad malou kyticou kvietkov natrhaných v záhradke.
,,Ďakujem, sú krásne.''
,,Nie je začo.''
Unavilo ich stále postávať a tak si sadli na deku presne oproti západu slnka. Bol to asi najkrajší deň v parku aký existoval.
,,Vieš aký je dnes deň?'' s úsmevom sa spýtal Ad.
,,Neviem.''
,,1.Máj.'' s úsmevom a šťastím odpovedal a pritiahol si Mei bližšie k sebe.
,,Máj - lásky čas.'' povedala si len tak pre seba Mei.
Nato jej Ad jemne odhrnul vlasy za uši a pobozkal. Pre Mei to bolo úžasné. Ešte nikdy nezažila niečo takéto. Túto spomienku si nechá v svojom srdci NAVŽDY.
Koniec poviedky na 1.Máj :)
snáď nebola až moc dlhá a páčila sa vám :) naďalej budem vymýšľať príbehy/poviedky atď. :)
určite ste aj vy mali nejaký pekný zážitok na 1.Máj či už dnes, minulý alebo niektorý iný rok a možno sa vám stalo práve ničo takéto ;)
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
