Farby dúhy II.
Informace:
Ahojte. Tu je pokračovanie (kúsok kratšie).
*stále platí hviezdička pri úvode
Ďalší deň som vstal zavčas rána. Mal som ísť do školy. Umyl som si zuby, učesal som sa, i keď to vizeralo pred učesaním lepšie ako po učesaní. Prezliekol som sa do bielej košely, tmavohnedého obleku a gatí. Uviazal som si ešte tmavšiu hnedú kravatu a išiel som sa v mojej uniforme naraňajkovať do kuchyňe. Po raňajkách ma mala mama odviesť do školy, no povolali ju narýchlo do práce. Bola doktorka, a tak to nevedela brať na ľahkú váhu, hneď zutekala do nemocnice. Tak som išiel sám.
Bol som veľmi nervózny, veď idem po prvý raz do školy. Pred tým som mal upravené učiace praktiky, a tak som nemohol ísť do normálnej školy a špeciálna škola (na takéto prípady určená) je veľmi ďaleko, a kôli maminej práci sme sa nemohli presťahovať. Veď doktorka ako je ona, musí byť v okolí nemocnice, a nie niekde, kde nieje nemocnica vôbec. Totiž ona má zrovna na starosti urgentné prípady a podobne. Je skúsená doktorka, viac-menej vie zastupovať, dopĺňať a podobne väčšinu doktorov, a preto sa jen nečudujem. Učila ma celý čas babička, bola učiteľkou na gimnaziach, tá sa prispôsobila jednoducho. No teraz idem do školy. Tento fakt ma znervózňuje o to viac, že pred tým som ani raz neišiel ku tej škole, a tak ani neviem celkom kde je...
Našťastie som adresu našiel, pomerne jednoducho, minimálne od toho, čo som očakával. Dobre, že nie je na nejakej hlavnej ulici (pri hlavnej ceste), inak by ma iste prešlo auto. Ešte som veľmi nevšímavý a veľa sa toho mojími očami zmenilo... Som nevšímavý, ale moje oči mi veľmi upútavajú pozornosť, a tak sa menej sústreďujem na ostatné zmysly.
Horko-ťažko som našiel riaditelňu, kde som sa mal ohlásiť. Nastupujem v polovici deviatého ročníka, a tak je to iste veľmi zvláštne, alebo aspoň by to tak mohlo pripadať, keby nevedeli o mojej situácii.
Pozdravila ma milá zástupkyňa riaditela školy. Vysvetlila mi, čo sa smie, čo nie, aké budem mať hodiny a podobne. Nakoniec ma priviedla do odteraz mojej triedy. Je tu málo žiakov, len 17, ale to mi úplne vyhovuje.
Zazvonilo a všetci žiaci sa zišli v triede pri svojích miestach postavený. Začudoval som sa. Na čo to robia? V tom ma obišiel (asi) učitel a vstúpil do triedy. Chvílu tam stál, až nastalo úplné ticho. ,,Dobre ráno, žiaci" pozdravil a rovnako odzdravili žiaci : ,,Dobré ráno, pán učiteľ" a sadli si. Po tom niečo povedal, čomu som nerozumel, ale zadíval sa na mňa, a tak som pochopil. Mám vstúpiť a predstaviť sa.