Farby dúhy I.
Informace:
Ahojte. Tu je pokračovanie.
*stále platí hviezdička pri úvode
Deň za dňom plynul. Z týždňa sa stali 3 dni, až napokon len jeden deň.
Plný nedočkavosťou som nevedel zaspať celý ten čas, ale dneska, pozoruhodne, som zaspal hneď ako som si ľahol do postele. Asi od vyčerpania. Zobudil som sa na budík o siedmej. O dve hodiny mám mať operáciu. Vyčistil som si zuby a urobil všetko čo robím každé ráno. Dnes to bolo pozoruhodne veľmi rovnaké a jednoliate. Mama ma odprevadila až do ambulancie. Po ceste ma niekoľkokrát prehovárala. Vraj vidieť jemné svetlo je predsa lepšie ako nevidieť vôbec nič. To uznávam, ale ja chcem 'vydieť'.
Doktor mi vysvetloval čo a ako sa bude diať, no moc som ho nevnímal, a tak mi to musel všetko zopakovať ešte raz. Urobil som všetko čo mi povedal a prichystal som sa. Na svojom mieste čakajúc na ďalšie pokyny si ďalej nepamätám čo sa dialo.
...
Zobudil som sa s obväzom na hlave. Pozoruhodné čo? Veď mi robili obe oči. Výsledky vraj budem 'vidieť' asi do týždňa. Som zvedavý ako to vydržím, keď som nevedel vydržať vôbec do teraz...
Celý týždeň som nič nerobil. Aj keď som bol vždy slepý, vždy som robil niečo, ale teraz, keď vôbec nič nevidím, som dezorientovaný. Neviem kde mi hlava stojí, ani kde mi srdce leží. Jediné na čo som sa vedel sústrediť bolo počúvať a odpovedať, a tak som sa aspoň učil do školy, nech stíham.
Za týždeň som prišiel na kontrolu do nemocnice. Dali mi dole obväzy a pozreli sa na ne. Oči ma strašne boleli. Pravým okom som už reagoval na podnety, no ľavým ešte nie. Videl som ním jemne škvrnky, no videl som ním oveľa horšie ako pred tým. Doktor povedal, že si mám dávať pozor na prach a iné drobné čiastočky, ale vraj to naspäť zaväzovať nebude, lebo by sa to len zhoršilo. Bral som to teda za pomerne pozitívnu reakciu doktora.
Za ďalšie dva dni som tam prišiel na dohodnutú kontrolu. Urobili úplne rovnaké vyšetrenie a bolo mi všetko jasné. S tým ľavým okom nebolo niečo v poriadku. Už som ním nevidel ani to slabulinké svetlo. Nič. Iba tma. Zato pravé akoby bolo od narodenia 'farebné'.
Doktor mi to jasne skonštatoval: ,,O ľavé oko ste prišli, no pravé je na dobrej ceste. Ešte tak dva dni a s určitosťou budem vedieť povedať, či budete vidieť.''
I keď som s tým rátal od začiatku, že to nie je na 100%, rozplakal som sa. Tak ma boleli oči ešte viac. Boleli ma tak ako nikdy, no nevedel som prestať, Takto som plakal ešte asi takých desať minút, potom to už nebolo znesiteľné, a tak som sa zázrakom prekonal, že nezničím si aj to pravé oko, som prestal plakať.
O dva dni som sa tam zase ukázal. Bolo to už len rýchle vyšetrenie a doktor mi s radosťou oznámil, že s týmto pravým okom budem vidieť, ale zo začiatku si ho musím chrániť a šetriť. Aspoň mesiac, najlepšie dva.
Z nemocnice som odišiel s čiastočne novou nádejou, ale aj smútkom, očakávaním, ale hlave radosťou, že mám nádej vidieť svet z iného pohladu.