Vojna (a mier)
Informace:
Ďalšia, tento krát dlhšia básnička
Prepáčte za chyby...
Tá ktorá tisíce vraždí,
Tá ktorá rozdeluje rodiny,
Poznajú ju všetci, mladí
I starí, či ľudia dávni.
Veď toľkej krvy navsakuje,
Toľko žijúcich stvorení zabila!
Ako víno úspechu ju pije,
Toľkého smútku narobila.
Oči jej iskria pri vražde každej,
Postavy krásnej, škaredej, starej, či mladej.
Vidno u nej úškrn, farby červenej,
Pri každej takej myšlienke zlostnej.
Jej ruky kradnú každého muža,
Je nebezpečná ako čepeľ noža,
Naťahuje sa aj k susedom,
Prichádza k nim, všetkým, zaradom.
Poháňa ľud len k zlému,
Nevraždivosti a 'sláve bratskej',
Poháňa ho rýchlo do problému,
K hladomoru a kríze hospodárskej.
Jej obyvatelia všetci ju vidia,
A nechajú ju tak, nezakročia,
Ničí, borí, kradne a verejne zabíja,
A oni jej nič nezmôžu, iba mlčia.
Nevzdáva sa, nevynechá nikoho,
Ku všetkým raz dôjde, neprivedie blaho,
Stará časom, mladá silou,
Nepochová ju nik, pod tou hlinou.
Aj keď môže byť spiaca,
Vždy je dostatočne silná.
Nikdy nieje umierajúca,
Nikdy nie je prachom pohodená.
Sluby slubujú,
Nič nedodržujú,
A čo nemajú,
Za to (neuvážene) bojujú,
O tom vojna svedčí,
I keď sa všetkým prieči,
Nik jej nikdy nebránil,
Aby seba ochránil,
A tak všetci trpieť budú,
Až pokým nezabudnú,
Potom sa nájdu takí istí,
Čo to nezažili - sprostí,
I tí trpieť budú alebo zahynú,
Smútiaci vytvoria neveľkú dľužinu,
Potom pomrú, iní sa dúfam nenájdu,
Nech po tej istej ceste radšej nikdy nejdú,
Veď taký pekný mierny deň vie byť,
Veď pokoj nejde na toho, kto chce niečo dobyť,
Veď radosť zo života je v každom z nás,
Radujme sa veľmi z každodenných krás!
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.