Prečo?
Informace:
Prepáčte za gramatické chyby.
Ďakujem, Misaki.
„Prečo ?“ takto znie začiatok takmer každej mojej otázky. Mojím dôvodom je...
Ahojte, moje meno je Ebie, som žiačka 6. triedy na základnej škole. Nemám sa tu najlepšie, je to kvôli mojim spolužiačkam. Môj zvláštny výzor ich veľmi obťažuje. Som vysoká, no nie som veľmi chudá, mám čierne vlasy ktoré sú väčšinou zchytené v cope a tiež zelené oči ktoré vraj žiaria nadprirodzenosťou. Asi to bude tým že som z polovice démon... Aj keď nie som ešte dostatočne vyvinutá na to aby na mne bolo veľmi vydieť že som čiastočne démon mám už nejaké schopnosti. Napríklad: dokážem niektoré veci pohnúť bez jediného dotyku, hýbem sa veľmi rýchlo, keď lusknem niekde v mojej blízkosti sa objaví oheň, vydržím takmer hodinu pod vodou s 1 nádychom,... No byť polodémonom malo aj svoje nevýhody, keď umriem prestanem existovať.
Mám len 3 kamarátky Saskiu, Saru a Nikol, sú pre mňa veľmi dôležité. Veľa sme spolu prežili, hovorili sme si „bláznivá štvorka“.
Teraz sa vráťme k mojim zvyšným spolužiačkam, správajú sa ku mne hnusne. Vysmievajú sa mi, nadávajú mi a snažia sa ma zničiť.
No v mojom živote sa udiali aj dobré veci, stretla som jedného chlapca. Je o 2 roky starší, veľmi milý, pozorný,... je proste dokonalý a som doňho zaľúbená od škôlky. Práve teraz chodí s mojou spolužiačkou. Ak je šťastný on tak som šťastná aj ja. Aspoň toto bolo to čo som si myslela... no popravde ma to veľmi bolelo. Ja som bola len jeho kamarátka, no postačovalo mi to. O niekoľko mesiacov som ho videla ako sa so svojou priateľkou bozkával v telocvični, v tej chvíli sa všetko začalo zhoršovať... Spolužiačky mi začali viac a viac nadávať a pohádala som sa s chlapcom ktorého som ľúbila... no pekne pomaličky bolesť ustúpila. To bolo už v 7. triede, no začali sa ďalšie problémy, moje jediné kamarátky. Jedna po druhej ma začali opúšťať. Okrem toho sa moje schopnosti začali večmi rozvíjať a bolo už takmer viditeľné čo som. No Saskia sa vrátila, jej som sa vždy vyplakala a potom mi už bolo lepšie. Moje srdce bolo úplne dolámané keď som dostala ďalší úder, s tým chlapcom z minulého roka som sa ešte viac pohádala a povedal: „Nemáš žiadnych kamarátov, lebo sa ťa boja!“ a mal úplnú pravdu, ten deň som celý preplakala. Potom prišla smrť môjho milovaného deduška. To som už nevydržala a stále som sa pýtala samej seba: „Prečo som bola ja tá ktorú nenávideli, aj keď som nič neurobila ? Prečo ma takmer každý opustil ? Prečo musel deduško umrieť? Čo som spravila, že som dostala takýto trest ? Prečo mi on povedal tie krutú slová ? Prečo musím byť polodémon ?“
O približne rok som už bola úplne vyvinutá a stal sa zo mňa démon. Svoje posledné sekundy ako človek som strávila s ním. Chlapcom ktorý mi ukázal aká bolesť je láska. Za všetko čo mi urobil sa ospravedlnil a prosil ma o to aby som neodchádzala do sveta démonov. No ja som mu povedala: „Už som sa rozhodla, idem. Toto je naposledy čo ťa vidím, lebo zo sveta démonov niet cesty späť. Och, musím ti ešte niečo rýchlo povedať...“ objala som ho a do ucha mu potichu povedala, že ho milujem. V tej sekunde sa otvoril portál ktorým som prešla do sveta démonov. Kam som vošla a zmizla, ako to bolo predurčené...
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
