Priateľ navždy
Informace:
PRIATELIA... V každej zlej situácií mi pomôžu priatelia...
Vždy sa na nich môžem spoľahnúť...
Už ako malá, Ichigo nemala žiadnych priateľov. Možno že aj preto že bola iná ako ostatné dievčatá... No pravda bola taká že ani po žiadnych priateľoch nikdy netúžila. Bola samotárka. Bola ako "vlk samotár". Nikdy nepocítila silu priateľstva, až do teraz...
,,Ichigo...!" skríkla mama. ,,Je čas ísť do školy!" ,,Ešte päť minút... mami" mrzutým hlasom odpovedala Ichigo. Zakudlila sa pod perinu ešte viac. Premýšľala čo nové sa asi udeje v škole. Keď sa už konečne rozhodla že vylezie z postele, vtrhol jej do izby pes. Kľakla si ku nemu. ,,Shizuo... čo tu robíš? Keď ťa tu mama uvidí, vyhodí ťa. Konečne sa jej podarilo vyhnať Shizua von z izby. Pozrela sa na hodiny, za dvadsať minút osem. ,,NIE!!!" skríkla. Rýchlo bežala do kúpeľne sa umyť a prezliecť. Rozlúčila sa s mamou a bežala do školy.
V škole bola presne na čas, práve zazvonilo. Ešte celá udychčaná si sadla do lavice, keď v tom sa otvorili dvere. Dnu vošiel učiteľ. Svojim hrubým a piskľavým hlasom povedal:,, Dnes vám tu chcem predstaviť, vašu novú žiačku... Rin Kamokage." Do triedy vošlo dievča. Všetci chalani na ňu s vyplieštenými očami pozerali. ,,Brý, deň..." pozdravila sa jemným hlasom. Všetci na ňu zízali, okrem Ichigo ktorá bola zaujatá do svojej knihy. ,,Slečna Kamoge", ohlásil sa učiteľ , ,, sadnite si vedľa Ichigo Watamote. Všetci sa na Ichigo pozreli. Snažila sa ich pohľadom vyhnúť no nešlo to. ,,Ahoj...“ pozdravila ju. No Ichigo mlčala.
Po škole sa išla prejsť okolo mora. Krása. Slnko odrážajúce vodu, všetkými rôznymi farbami. V tú chvíľu pre ňu prestal celý svet existovať. Bola len ona a more. ,,Ahoj...“ ohlásilo sa nejaké dievča. Bola to Rin. ,,Ahoj“ mrzutým hlasom odpovedala. Po chvíli ticha, sa začali rozprávať. Ichigo mala konečne niekoho s kým si rozumie. Bolo to ako keby si už konečne našla nejakú kamarátku. O ôsmej sa rozlúčili a každá šla inou cestou.
Po pár týždňoch z nich vznikli najlepšie kamarátky. Ichigo bola konečne šťastná až do toho jedného dňa...
Išli sa poprechádzať okolo veľkého jazera. Slnko už zapadalo. Jeho ostré slnečné lúče vrážali Ichigo do tváre. No aj tak cítila pocit istoty... Dohodli sa že obidve pôjdu ešte do parku. No keď prechádzali cez cestu stalo sa veľké nešťastie. V tú chvíľu z veľkej zákruty vyletelo auto... ,,NIE!!!“ skríkla Ichigo. Odstrčila Rin na chodník. Kým sa spamätala už ju auto nabralo na svoje hrdlo.
Ichigo počula len nárek. Posledné slovo ktoré povedala bolo: ,,Ďakujem...“ Po tom slove... zomrela. Rin... tá si to vzčítala do konca svojho života.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
