Mali's Pokémon Journey - Vírus a liek
Informace:
Mali je dievča, ktoré stojí na začiatku svojej kariéry trénerky Pokémonov. Je to to, po čom vždy najviac túžila. No čoskoro zistí, že život nie je len o výhrach a priateľstvách. Nechtiac sa dozvie niečo, čo jej od základu zmení život a zamieša sa do pavučiny, z ktorej pre ňu niet úniku. Bude musieť zostať silná a dospieť, no podarí sa jej to?
((Príbeh je publikovaný i na Wattpade))
Už teraz sa mi cnie za domovom a to som ešte len dorazila, pomyslím si. Nachádzam sa v meste Pallet Town, kam som prišla, aby som získala svojho Pokémona a vydala sa na cestu.
No a tiež sa tu mám stretnúť so Sabine, kamarátkou, ktorú som v detstve spoznala na letnom tábore. Odvtedy sme si písali len mailom. Som naozaj zvedavá, ako po tých rokoch Sab vyzerá. Spomínala mi, že robí akoby učiteľku dvom mladším deťom, budúcim trénerom. A sama sa chce vydať na cestu, takže to vyzerá tak, že to podnikneme spolu.
Nie som si istá, či ako samotár, ktorým som, chcem stráviť tak dlhý čas neustále po boku jedného človeka, ktorého veľmi nepoznám. Snažím sa upokojiť samu seba tým, že predsa ide o Sab a na tábore som si s ňou veľmi rozumela. No mala som vtedy asi desať. Veci a ľudia sa menia.
Nervózne si šúcham spotené dlane o seba a približujem sa k jednému z malých domčekov, kde by podľa mojich výpočtov mala bývať Sab. Nie je tu veľa domov... Pallet Town si naozaj zaslúži titul najmenšieho mesta v Kante. Dosť zmena oproti môjmu domovskému Saffron City.
Pomaly zdvihnem ruku, aby som zaklopala na dvere. Oni sa však otvoria ešte skôr, než stihnem čokoľvek urobiť a namiesto tmavého dreva dverí teraz vidím vysoké, vysmiate dievča s okuliarmi a dlhými hnedými vlasmi.
"Mali!" skríkne nadšene a rýchlo ma objíme. Sála z nej teplo a príjemná vôňa kvetov, no i tak sa musím nútiť to pretrpieť. Fyzický kontakt nepatrí medzi moje obľúbené veci. Konečne ma pustí a odtiahne sa trocha ďalej.
"Ahoj," ticho ju pozdravím s malým úsmevom. Na chvíľu zavládne mierne trápne ticho, no Sab sa potom opäť rýchlo chopí slova.
"Si dosť bledá... Musíš byť unavená! Rýchlo poď dnu a zlož si tašky, v izbe už som ti nachystala aj posteľ a všetko..."
Chytí ma za ruku a vtiahne ma dnu, na čo rýchlo zavrie dvere. Zachytím kuchyňu spojenú s obývačkou, kde beží televízor, ale to už ma Sab vlečie hore schodmi do jej izby. Izba má svetložlté steny a je tam veľa plagátov a plyšákov. Vedľa Sabinej postele je vysunutá matrac, ktorá sa predtým nachádzala pod posteľou.
Na voľnú matrac si zložím cestovnú tašku a poobzerám sa. Všimnem si policu s knihami, ku ktorej podídem a prezriem si názvy kníh, ktoré sú tam uložené.
"Mohla by som si niektoré prečítať?" spýtam sa Sab. Ona takisto podíde bližšie.
"Tieto? Asi ťažko by ťa zaujali. To sú totiž niečo ako učebnice pre tých dvoch krpcov, ktorí sa sem chodia učiť veci, ktoré potrebujú vedieť o Pokémonoch," napoly hrdo a napoly pobavene mi odvetí. "Tie knihy sú nudné! Ale máme tu knižnicu, kam chodím aj ja, a tam máš mnoho lepších, takže by sme sa tam určite mohli pozrieť."
Prikývnem. "Musíš mi to tu všetko ukázať, tak trochu som sa tešila na to, že uvidím Pallet Town," poviem.
"Ty? Ale veď pochádzaš zo Saffron City! Dala by som všetky svoje prachy za to, aby som to mesto navštívila," zazubí sa, "táto diera sa s tvojím domovským mestom nemôže rovnať!"
Potlačím chichot, ktorý sa mi derie von z hrdla. Už sa cítim viac uvoľnene. "To máš možno pravdu... Ale sídli tu predsa profesor, no nie?"
Sab len mávne rukou. "Haha, teraz myslíš profesorku Yuccu? Je ťažké brať ju vážne, keďže ju poznám už dosť dlho a poznám ju skôr ako príliš zvedavé dievča než ako nejakú váženú osobnosť..."uškrnie sa.
Prekvapene vydýchnem. "T-ty... Ty sa poznáš s profesorkou Yuccou?" vyhŕknem.
"Presne tak. Len krátko po tom, čo som sa vrátila domov z tábora, nás profesorka navštívila, povedala mame, že zo mňa raz bude skvelá trénerka a dohodla sa s mamou, že jej budem chodiť do laboratória pomáhať. A niekoho, ako je profesorka si každý po čase obľúbi!"
Zažmurkám. Vyzerá to, že Sab za ten čas nezaháľala, zatiaľ čo ja som svoje voľno trávila schúlená v kúte v knižnici či doma pri počítači. Sklamane sklopím zrak, no nechcem, aby si Sab myslela, že jej závidím, a tak rýchlo zmením tému.
"A kde je vlastne tvoja mama?" spýtam sa jej.
"Šla niekam nakúpiť do susedného mesta, ale do zotmenia by mala byť tu," odvetí Sab a vyzrie von z okna. Obloha nadobúda krvavočervenú farbu. Zahmká a poodíde od knižnice ku balkónovým dverám svojej izby. "Poďme von, Mali."
Vyjdem za ňou keď otvorí dvere a pocítim závan teplého vzduchu letného večera. Na balkóne sú dve prútené stoličky, do ktorých si sadneme.
"Takže zajtra dostaneme svojich prvých Pokémonov," začne Sab a oprie sa o operadlo stoličky s rukami za hlavou. "Je ti dúfam jasné, že cestujeme spolu?" uškrnie sa na mňa.
"Inak by som si to nevedela predstaviť," pousmejem sa. Určite bude dobré mať po boku niekoho odvážneho a i vzdelaného, ako je Sab.
Pod nami začujeme kroky a uvidíme, že Sabina mama sa vracia i s nákupom. Vedľa nej kráča nejaký Pokémon, no v tme, ktorá nás pomaly začína obklopovať, ho neviem rozoznať. "Ideme dole?" spýtam sa Sab a ona kývne a vstane.
Po príchode na prvé poschodie domu už nás čaká mama Sab, vysoká a dobre stavaná žena s hnedými vlasmi v cope a prívetivým úsmevom. Za ňou stojí Nidorina, ktorá si ma nedôverčivo premeria.
"Čau mami," pozdraví ju Sab.
"Dobrý večer, pani Patelová," pridám sa ja, pričom nemôžem odtrhnúť pohľad od Nidoriny. Mama Sab sa zasmeje.
"Neboj Mali, naša Maggie neútočí, je len trochu nedôverčivá. Jej predchádzajúci majitelia ju totiž používali na stráženie domu," vysvetlí mi. Predchádzajúci majitelia?
"Tak dievčatá, a čo tak večera? Nakúpila som cestoviny a zeleninu," povie už veselšie pani Patelová a otočí sa smerom ku hrncom na varenie. My so Sab jej trochu pomôžeme a kým sa jedlo varí, v televízii si pozrieme program pre začínajúcich trénerov. Keď to skončí, navečeriame sa a vrátime sa hore do Sabinej izby.
Som tak unavená, že nad ničím veľmi nerozmýšľam, rýchlo sa prezlečiem do pyžama a hodím sa na posteľ. No veľmi sa mi nedarí zaspať. O chvíľu už počujem tiché chrápanie Sab vedľa mňa. Zvonku k nám doliehajú kroky Nidoriny, ktorá hliadkuje okolo domu. Premýšľam nad tým, čo mi zajtrajšok prinesie, no napokon unavene zatvorím oči a oddám sa spánku.