Dablo 1.sárie 1 časť
Informace:
Shadow? Zakričí mama a oznámi mi že môj verný kamarát je chorí.
Nevedel som ani ako mám reagovať. Moje myšlienky neboli veľmi dobre spracované ako by mali. Pozrel som sa jedným okom. Slza mi vletela hneď, nepovedal som ani jeho meno. Meno, ktoré som tak rád povedal.
Meno, ktoré ma robilo veselým a vždy ma to dalo do super nálady.
To meno čo vystihovalo jeho povahu, charakteristiku, vážnosť či hnev. To všetko a len jedno meno.
E1S1 Pilot
Sedával som na ľavej strane nášho spoločného obedového stolu v kuchyni. Tam to bolo najlepšie. Mal som výhľad na Maxa ako sa hrával s svojou loptičkov, ktorá vyzerala ako futbalová.
Natiahol som sa viac k oknu a podal mu trošku zeleninového šalátu a trošička mäsa.
Tešilo ma keď som videl ako sa jeho chvost kolísal do pravej a ľavej strany.
,,Shadow!" Zakričala mama hrubým hlasom. Nenávidí keď mu niečo podávam s kuchyne. Usmial som sa. Vstal som k nej, a podal jej ruku na moje líce.
,,Mama ale ja som takto šťastný. Povedal som a už som bol aj na našom dvore.
Zakričal som na Maxa, ktorý bol hneď pri mne. Svoje zuby mi zahryzol do topánky. Presúval sa až k kosti. Vtedy som na neho skríkol.
Svojimi nevinnými očami, ma zaviedol do rozpakov. Sklonil som sa k nemu. Olízal ma a tak som mohol ísť k Frederikovi.
,,Max. Zostaň! Upozornil som ho.
U Frederika doma.
Ležali sme na posteli. Frederik si ma premeriaval od päty k mojím perám. Vrazil mi jeden bozk. Bozk, ktorý bol vážny a úprimný.
Oplatil som mu ho. Vstrčil do mňa svoj jazyk, a tak sme sa bozkávali asi tri minúty. Potom nastalo medzi nami ticho.
,,Počuj. Dnes je to otvorenie GAYBARU".
Začal Frederik. Usmial som sa úsmevom, ktorý značí že dnes nemôže.
Pokrútil hlavou Frederik.
,,Láska, dnes nemôžem a aj vieš prečo.
Usmernil som ho.
,,Budem hádať, musíš ísť vyvenčiť Maxa svôjho najlepšieho psa.
Zvýšil ton Frederik. Upatlavo som hľadel. Stačil iba jeden pohľad a viem že sa Max, Frederikovi nepáči.
Vôbec neviem prečo. Je normálny, a má ho rád.
Frederik nevie čo je to pripnúť sa k psovi.
Nevie ako sa cítim. Aj keď spolu chodíme pol roka.
Predsa vie aké som mal depresie keď zdochol Leo.
Leo, ktorý vedel keď mi niečo bolo. Olízal ma na líce a bolo hneď dobre. Bol vždy vítaní v našej rodine, každý ho mal rád.
To bol môj najlepší psí kamarát. Ale zomrel, dával som si to za vinu, hádzal som na sebe tie špinavé hrozné veci, ktoré mu urobili ostatný nechcene.
No potom prišiel Max. Max, ako som sa mu pozrel do očí vedel som že ho budem mať rád, naučím sa ho mať rád. Aj keby ma to stálo biliardy.
Frederik na mňa upútané pozrel.
,,Tak čo prídeš alebo budeš s Maxom.
Oboznámil ma. V jeho očí bolo aj to sklamanie. Vždy si vyberiem Maxa.
Nie z dôvodu že Max je pes mal by mať moju pozornosť ale preto že viem ak ho sklamem neopustí ma.
Frederik ma raz takto odkopol. Len preto že som povedal čo si myslím o jeho kamarátov.
Nečakane mi Frederik dal bozk, strčil svoj jazyk do mojich úst. Vyzliekol si tričko. Pomaly mi rozopínal dzínsy. Až k tej chvíli, keď som ho nezastavil.
,,Počkaj Frederik ja nemôžem"!
Povedal som a urýchlene som odišiel.
Zostal sám na svojej veľkej posteli.
Pokračovanie Nabudúce:
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
