Maiya- 1.kapitola
Informace:
Rozhodla som sa rozpísať novú poviedku.Prepáčte ale táto kapitola bude krátka lebo je taká úvodná.
Chyby prosím ignorovať.
1.kapitola
Prebudili ma slnečné lúče ktoré svietili do okien nemalej izby. Nechcene som vstala z postele a vykonala ranné povinnosti.
Po doma sa už roznášala vôňa hrianok ktoré som mala skoro vždy na raňajky. Hneď ako som zišla po schodoch ma už zdravila služobná.
„Dobré ráno, slečna Maiya. Raňajky už sú na stole.“
Pristúpila som ku stolu pri ktorom už sedela aj mama.
„Dobrú chuť, mami.“ Povedala som a pustila do hrianok.
„Maiya, dnes prídem s práce trochu neskôr.“ oznámila novinu mama.
„Ale mami ...“ protestovala som.
„ Šššš, zlatko už som ti hovorila že byť v shoubiznise je namáhavé?“
„Ano, hovorila.“
„Ďakujem za jedlo.“ povedala som a vyšla po dlhých schodoch do mojej izby.
„Zase si ma nevšíma. Stále len práca, práca a práca. Keď odíde natáčať nejaký film dá mi len peniaze a povie „staraj sa „ a vráti sa za neurčitú dobu.“ Hundrala som.
Z dolného poschodia sa ozvalo zatvorenie dverí a pozdrav služobných.
„Konečne odišla. Dúfam že sa vráti až o mesiac.“ povedala som si v duchu.
***
„Din, din.“ zvonček sa ozýval celím domom.
„Slečna.“ Zavolala na mňa služobná.
„Ak je to mama povedzte jej že nejdem.“
„Slečna, matka to nie je.“
„Idem!“
Pomaly som zišla po schodoch a keď som vo dverách videla povedomú tvár pridala som do kroku.
„Ichiro?“ prekvapene som sa opýtala a pri tom uprela pohľad na kufor vedľa neho.
„Maiya.“ povedal z nadšením.
„Slečna a to je kto?“ opýtala sa služobná ktorá stále stála vedľa mňa.
„Keď som mala otvorené okno tak mi do izby vlietol vták. Narazil do pohára s vodou a tak ju vylial. Bola by som rada keby toho vtáka odoženieš a vodu utrieš.“ zaklamala som.
Ako som si myslela zhltla to aj s navijakom a vyšla hore po schodoch.
„Ahoj, Ichiro.“ pozdravila som.
„Ahoj.“
„Čo ťa sem privádza? Aj s ... no s kufrom? A odkiaľ vieš kde bývam?“ zasypávala som ho otázkami.
„Ehm... si moja spolužiačka.“ povedal.
„Vlastne áno. Prepáč.“
„A načo si tu?“ opýtala som sa.
„No... vlastne mám taký menší problém ktorý ti vysvetlím neskôr. A že či by som... nemohol u teba na neurčitý čas... bývať.“ snažil sa to povedať aby ma neprekvapil ale to mu nevyšlo veď koho by to neprekvapilo.
„Maiya? Maiya! Halo.“ dlaňou mi kýval pred očami no ja som nereagovala.
„Planéta Zem volá Maiyu.“ zašepkal mi do ucha až mi prešiel mráz po chrbte.
„ANO! Maiya je ešte stále na Zemi!“ skríkla som.
„Tak čo. Môžem?“
„Opýtam sa mami príď zajtra.“ povedala som a prudko mu zavrela dvere pred nosom.
Hneď potom som po nich skĺzla a sadla si na studenú podlahu.
„Ajaj, neviem kedy sa mama vráti. Čo budem robiť?“ povzdychla som si.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
