Anime World CZ/SK - Příběhy

-Lilith-
Toto som vážne nečakala, no stalo sa a teraz len počujem jeho pravidelný dych vedľa seba, kým nechávam oči zatvorené. Napokon ich otvorím a šťuchnem ho prstom do líca či ho to vzbudí, no budiť ho slovami nebudem. Keď však zareaguje len mumlaním, tak opatrne vyjdem z postele, oblečiem sa, vezmem poznámky a knižku, aby som sa mohla presunúť do obývačky.

*Haku*

Au.. niečo ma štuchlo do líca. Chvílku váham a otvorím oči nikto nikde nieje. Tým nikto a nikde myslím Lilith a vedla mňa. Oblečiem sa usteliem postel a rozhodnem sa že urobím ranajky. Chcem zaklopať na Yuinu izbu ale ked vojdem nikto tam nieje. Za mnou sa ozve Lilithin hlas.
 

-Lilith-
Snažím sa učiť o čom značí horda papierov, ktorú som presunula z izby sem dole a šálka čaju na sústredenie. Alebo je to káva? Ale veď to je jedno. V tom však začujem z hora zvuky. Je hlučný, ozaj hlučný, takže sa postavím a idem hore. "Prespáva u kamarátky," poviem mu. Mám vôbec komentovať včerajšok? Neviem či to vôbec treba. Vlastne by som netušila, čo povedať, keďže... keďže čo? "Dúfaj, že sa od teba naučila dosť, aby sa tam niečo nestalo," poviem mu, keď sa otočím, aby som sa vrátila do obývačky, kam sa aj dostanem, no zaseknem sa vo dverách, keďže v televízii je jeho fotka. Správy. Nehovorte mi, že započali hľadanie!

* Haku *Postavil som sa za Lilith a sledoval televíziu. "Hladajú ma ako človeka alebo už berú do úvahy ghoula vo mne ?" spýtal som sa s jemným tonom v hlase a oprel som sa o stenu.

 -Lilith-
Len tak zízam na televíznu obrazovku, ktorej obsah správ ma vôbec, ale vôbec neteší. Prečo začali znovu? K čomu im to je? "Ukazujú ťa ako človeka," odvetím na jeho otázku, no ktovie či je to to, čo chce vedieť. "Ale pravdepodobne veľmi dobre vedia, že si ghoul," dodám ešte, keď si zložím ruky na prsiach, pričom prstami si zabubnujem o druhú ruku, čo nevydá žiadnu zvuk. "Každopádne si odteraz budeš dávať sakra pozor. Nepovedala som to raz a nie je to ani posledný krát- Nemôžme si dovoliť tvoju stratu." Príde deň, keď si to budeme môcť dovoliť?

* Haku*

Neohrozím ich. Ich nie." Ked Yui príde naučím ju všetko čo viem a pôjdem sa ukázať. Nechcem vám dvom robiť problémy ste pre mňa dôležité. Možno dôležitejšie než si vy dve myslíte." Vypol som televiziu. "Ty sa týmto nezaťažuj a uč sa nech spravíš skúšky." úsmev s miernym kúskom sklamania.
-Lilith-
"Naozaj si myslíš, že to dieťa bez ochrany prežije?," položím mu veľmi dôležitú otázku. To, že on je vľúdny aj k neznámemu jedincovi svojho druhu, neznamená, že aj ostatní sú a ja s ňou na lov chodiť nemôžem. Čo takto jedlo z márnice.. teda chladničky. Hodím naňho zhrozený pohľad, keď povie, že sa chce udať. "Na to zabudni. Ak chceš odísť, tak sa niekde pekne skryješ a ver, že ak sa im ukážeš, tak to zistím a budem to ja, kto ťa stiahne z kože," zavrčím. No dobre, toto bolo možno príliš a zrejme by som to nezvládla, ale občas človeku predsa ujde jazyk a povie to, čo má na srdci. "Teoreticky už viem všetko a skúšky sú dnes," poviem mu pokojne, no potom si znovu prehrajem svoje slová a pomaly mi dopína ich význam. Čože!? Pozriem sa na hodiny, takže zistím, že mám ešte čas.

 *Haku* "Predsa som ti len neni lahostajný." Pousmial som sa. "Ked Yui naučím všetko čo viem vážne všetko tak bude schopná sa ubrániť kludne aj pred armádou. To že to hovorím neznamená že chcem aby sa proti nej postavila armáda neboj." Po dlhšej odmlke som prehovoril. " Kedy ti začínajú skúšky ?"

 

*Lilith*

Pomaly nadvihnem obočie, keď sa pousmeje a prevrátim očami, no ako naschvál sa naňho ani nepozriem, keď povie: "Samozrejme, že nie. Chcem ti usporiadať pohreb." Jeho ďalším slovám sa však musím zasmiať. Tak armáde? A on by sa vedel ubrániť armáde, keď to chce naučiť dieťa? Ešte k tomu aj dieťa, ktoré je ghoulom len napoly. Následne sa pozriem na hodiny a prepočítavam koľko mám času, pričom sa mi hýbu pery, no nevydajú ani zvuk. "O hodinu." Následne sa teda presuniem ku stolu, kde mám veci a uložím si ich na kôpku, ktorú nechám na okraji stolu. "Mal by si sa Yuinej učiteľke ospravedlniť," poviem. Bolo to nezdvorilé a predsa len, nedá mi neľutovať. Mala som to vôbec spomínať?

*Haku*

Iste, pôjdem a hned zoberiem aj Yui od kamarátky domov. Len mi povedz kde tá kamarátka býva aby som nemusel chodiť po každej ulici a otvárať dvere v celom tokyu.

-Lilith-
" Prečo nie? Aspoň by si nejak zabil čas." Zasmejem sa na schodoch, keď sa poberiem do izby, kde sa v rýchlosti prezlečiem a ani nie o minútu som späť dole, spletajúc vlasy do ledabolého vrkoču. Po návrate mu nadiktujem adresu a oznámim, že pôjdem kúsok s ním. "Aby si sa náhodou nestratil," dodám ironicky, čo nie je asi tak úplne vhodne, ale čo na tom? Ak nemôžem mať deň voľna, tak sa pred skúškami aspoň odreagujem nemiestnymi poznámkami.

*Haku*

Zobral som si kabát a obul sa. Ked sme vykročili z domu len som poslušne následoval Llithine kroky pretože inač by som sa stratil. Prechádzali sme ulicu jednu za druhou a pri tom sme nepovedali ani jedno slovo. To to vážne chce ignorovať.. to čo sa stalo večer. Hovoril som si pre seba. No potom ma prerušil zápach, poznal som ho bol to zápach krvy. Ale znepokojilo ma ked som prišiel na to že ten zápach vychádza z domu kam sme mali namierené. Zastavil som a kedd si to všimla Lilith zastavila aj ona.

 -Lilith-

Je tu nezvyčajné ticho, ktoré sa zdá byť až podozrivé, keďže v tejto štvrti je vždy hluk, hlavne z domu, ku ktorému ideme. žeby ešte spali? Čo to? Čo tu zapácha? Mozog mi začne spájať dokopy veci a vyvodí záver, moja intuícia káže jediné- rozbehnem sa k dverám, ktoré prudko vyrazím. Nie, nie.. To nie je určite pravda! Všade vidím krv, telá. "Yui! Kde je Yui?" zvriesknem, keď v tom zbadám klbko v kúte. Neváham a prejdem sa cez tú kašu ktovie čoho, keďže orgány sa rozpoznať nedajú a krv je proste krv. Malé dievčatko na mňa vyvalí svoje oči. Vďakabohu, je to Yui. Otočím sa na Hakua, ktorý tiež neváhal so vstupom. Čo sa tu preboha stalo? Pozorne sa obzriem a v hlave mi napadne hneď niekoľko vecí. "Yui, povedz nám, čo sa tu stalo." Pokrúti hlavou. Je v šoku, keď v tom začujem z hora kroky. "Haku, postaraj sa o ňu," zavelím, no nečkám na jeho odpoveď, keď sa vydám hore po schodoch. Možno by bolo lepšie to nechať naňho, ale predsa len sa mi zdá, že vie Yui upokojiť lepšie a tá sa teraz trasie.

*HAku*

Na prvý pohad som si myslel že to spravila Yui ale nie. Nevipadala velmi najedeno skôr vystrašeno. Kto by nebol pri takejto situácí. Ked som vkročl do dverí Yui sa za mnou rozbehla a silno ma stísla okolo krku. Urobil som to isté aby som jej nahodil aspoň nejak pocit bezpečia. Počkať čo som to počul. Kroky hore. A Lilith šla za tou osobou. No toto nebola obyčajná osoba ,bola cítiť ghoulím pachom. Chcel som odbehnúť za Lilith ale Yuine silné ruky ma stále spínali. "Teraz musíš byť odvážna, odvážnejšia než ja. Je to čo toto urobil ghoul?" Yui sa nedokázala ani pohnúť. Pretrel som jej palcom slzy ktoré jej stekali z očí. "Yui je to ghoul?!" Yui prikívla a vtedy som si ju na seba vysadil a utekal hore po schodoch. Vydel som Lilith ako stojí pred postavou zahalenou v čiernom plášti. Vbehol som medzi nich vzal Lilith do druhej ruky a posunul sa o pár metrov dozadu.

-Lilith-
Cítim strach, no prelína sa s hnevom, ktorý síli každým mojím pohybom i nádychom. Celá moja existencia žije teraz z neopísateľne negatívnych emócii a preto neuhnem ani tomu chlapovi. Je mi jedno, čo je zač. Netrápi ma, že nevyzerá ako človek- bude pykať! Každý môj sval je napnutý a myseľ zahalená, no v tom zbadám Hakuov chrbát. "Uhni." Toto sa už dá považovať za vrčanie, keďže vinníka mám na dosah. Prečo ma tak hnevá? Lebo ide o Yui.
"To dievča má pravdu. Uhni, mláďa. Načo chrániš človeka a polovičnú? Ešte k tomu aj dieťa!" Zvolá ten chlap posmešne, keď uvoľním päste, no hnev sa nerozplynie. "Bež kým môžeš!" Tentokrát už zvrieskne so nechutným smiechom, keď z jeho chrbtu vylezie akýzi pulzujúci útvar fialovej farby a ostrým špicom zamieri na Hakua.

*Haku*

Toto ma naštvalo. "Vieš čo ma vie najvaic naštvať? Ked ma niekto podcenuje." Zdvihol som hlavu no teraz už s očami sfarbeno na červeno čierne. Z môjho chrbta som vysunul svoju kagune. Moja vypadala inak ako tá jeho. Počet kagune sa odvádza od skúseností ghoula. Jedna znamená velmi skúsený. To mal on.. Čo tak ale moje dve kagune? Pustil som Lilith a Yui. A pomali bežal ku Tomu ghoulovi. Zasekával som sa svojou kagune do jeho tela a on tou jeho to toho môjho. Už dávno som s nikým nebojoval vyšiel som z cviku. Ked mal na mále pred smrtou som mu prepichol jenou mojou kagune rameno."Kto ťa postal? Máš kagune takže niesi obyčajný ghoul." "Naser si." Zapichol som svojou druhou kagune do jeho druhého ramena a nadvihol ho nad zem. "Pýtam sa ťa posledný krát... Kto ťa poslal?" reagoval na to velmi jednoduchou odpovedou. "Bež sa vypchať." Toto ma už fakt naštvalo neváhal som a urobil niečo čo som nemal v pláne. "Zlá odpoved." Vytrhol som jednu kagunu z jeho ramena a vrazil mu ju priamo cez srdce. Ked sa prestal hýbať vytiahol som svoje kagune z jeho tela a pomali vsiakol späť do chrbta. Sadol som si na zem a hlasno dýchal. Zo zadu ma začali obýmať ruky .

 Lilith-
Napäto sledujem boj, ktorý ma donúti pustiť zo svojich spárov všetok hnev. Mala by som sa báť a utiecť, no som ohromená. Je to impozantné, nádherné. Premýšľajú takto aj rodiaci sa šialenci, čo pitvajú organizmy, aby niečo zistili? Obe s Yui ustúpime o krok, aby sme im spravili priestor, pričom svoje dítko donútim, aby sa postavilo za mňa. Priam cítim ako pevne zviera lem môjho trička. Chytím Yui za drobnú rúčku, keďže cítim ako sa myká, ako chce zasiahnuť, no nesmie. Je ghoul, ja človek a zrejme by možno obstála a dokázal pomôcť, ale nesmiem ju stratiť. A jeho? Donútim sa k nemu spraviť krok, napriek šoku. Jediná, čo môžem spraviť je venovať mu objatie. Opatrné, jemné, aby som sa nedotkla ani jednej z jeho rán, ktoré zozadu nie sú veľmi vidno a Yui ide traslavým krokom so mnou. "Radšej odtiaľto vypadnime," zašepkám, keď začujem policajné húkačky z diaľky, no v tom sa ozve aj niečo iné a je to bližšie, oveľa bližšie. Potlesk? "Bravo," povie akýsi mužský hlas za mojím chrbtom a úkosom zazriem ako Yui zaujme obranný postoj, keď otočím hlavu. "Viedol si si skvelo, Haku," povie skoro až labužnícky pri vyslovovaní jeho mena. "Čo ste zač? "nestihnem zastaviť otázku, keď v tom mi vyrazí dych silné zachytenie okolo môjho pasu a mihom okamihu sa ocitnem v "náručí" útvaru jeho tela. Ako sa to sakra volá? "To aby si poriadne zvážil svoj každý pohyb," pokýve muž svojím prstom, skoro až karhavo a pokačuje: "Prečo chrániš podradnú ľudskú rasu?" čo je to za otázku!? Aj by som to povedala, ale akosi to nejde, takže sa aspoň prestanem vzpierať.

*HAku*

Ten hlas poznám. To je hlas ktorý sprevádzal každ výprask, každý plač, každé sklamanie. Jednoducho povedané môj otec. "Nerob to, Prosím. Skazil si mi celé detstvo nekaz to tu teraz." Z očí sa mi vyrútili slzy cítil som sa ako nejaký zbabelec alebo sopliak. "Ale synček ved ja jej nič nerobím. Zatial" Môj strach stúpal a stúpal. Bál som sa svojho otca od mala. prvých Päť rokov ma týral a skúšal na mne a so mnou rôzne veci, obťažoval ma.. nenávidel som to. Moja matka sa vždy musela len bezbrane prihliadať. Keby sa rozhodla to povedať mohlo by sa jej niečo stať. Takto to bolo dlhé roky. Každý deň a každú noc stále to isté do kola. Po ôsmich rokoch moja matka otehotnela a narodila sa moja sestra a naša matka pri jej pôrode zomrela. Neskôr ked mala päť rokov chcel jej robiť to isté ako aj mne ale nikdy som to nedovolil. na to som ju príliš miloval. Raz som ju ale nedokázal ochrániť začal ju byť opaskom priamo predomnou. Vtedy sa to stalo nejaký hlav v mojej hlave mi septal slová hlasom mojej matky "akceptuj ma a zastav čo sa deje už nikdy nebudeš môcť toto znášať." Samozrejme som to hned zombral. Potom sa objavila moja ghoulia stránka a so svojou sestrou sme utiekli. Premenil som ju na ghoula aby sme lahši prežili v tej dobe. Ked moja malá sestra mala 10 stáli sme proti pár ghoulom ja som bol bezmocný vtedy som ešte nemal kagune a porazili ma. Postavila sa predomňa moja sestra a obetovala sa za mňa. Ked som uvidel jej smrť objavila sa vo mne jedna kagune a od vetdy som zabíjal ghoulou. A teraz ked sa pozerám do jeho odporných očí je mi vážne zle.

 -Tatko/ Otec/ Darth Vader-

Usmrkaný sopliak! Čo to tára? Len som z neho robil chlapa, silného jedinca, no on bol natoľko drzý a utiekol. Teraz chce predo mnou plakať? Drzé decko! Robím čo môžem, aby som nestratil nervy, čo sa v jednu sekundu nepodarí, keďže špic môjho kagune sa zabodne do podlahy tesne pri ňom, tesne. "Odpovedz mi!" Môj krik je hlasnejší než som chcel, ale to nevadí. Nikto v okolí nie, nikto koho by to zaujímalo a sirény policajtov sú ešte ďaleko. Očkom zavadím o malé dievčatko, čo sa za ním skrývam a celkom ma udivuje jej jedno ghoulie oko, zatiaľ čo to druhé je ľudské- spojenie nadradenosti a odpadu, fuj. "Synak, neučil som ťa nechuti k svetu? Nikomu nemôžeš veriť, nikomu! Nač ich teda chrániš?" položím znovu otázku, keď dievča v zovretí môjho druhého kagune sa prestane zmietať, no stisk nepovoľujem- je to tak akurát, môže dýchať, no nie hýbať sa.

 -Lilith-

Detsvo? Synček? Čo to-... Preboha nie. Bola by som považovala to stretnutie za dojímavé, ale to asi ťažko, takže vyhľadám očami Yui, ktorá vyzerá byť v pohode a taktiež aj Haku, ak sa tak dá jeho stav nazvať- moja malá cena útechy. Vyjde zo mňa krátky, no tichý kašeľ, keď pri svojich búrlivých slovách obmedzí môj priestor v snahe nevedomky zničiť moje rebrá, pričom trošku prižmúrim oči. "Čo to do pekla kecáte?" podarí sa mi vysúkať zo seba so všetkým posmechom, ktorý nazbieram. Nechuť k svetu? Sama nie som milovník ľudí, ale čo je príliš, to je príliš. Odpoveďou je mi však zahriaknutie a pevnejšie zovretie, z ktorého krik len tak tak zadržím. "Nee-chan!" Počujem ako Yui kričí, no to je všetko.

* Haku*

Držal Lilith okolo pásu stále silnejšie a silnejšie. Tamýmto spôsobom jej mohol zlomiť žebrá. Viem čoho je schopný nieje to pekná spomienka. "Pusti ju a hned!"....."Urobím čo chceš len ich nechaj odísť." povedal som s hlasom typu viem čo bude následovať . O pár sekúnd otec pustil Lilith na zem a postrčil ju ku mne. Natiahol ruku "Nebude to bolieť synček. Pod."

-Darth Vader-

Nečakal som, že bude tak ochotný, tak slabý kvôli jednej ľudskej žene. Pche, aj tak by spolu nemohli byť dlho. Umrela by skôr než by žmurkol. Mojou rukou? Ale kdeže.. To nie je isté. Pustím ju teda a postrčím smerom k nemu, ale aj to je zbytočné. Človek toho málo vydrží a ešte menej keď krváca. Nekrváca? Teraz už áno, keď jej cez stehno preletí špic môjho kagune, zatiaľ čo hodím po všetkých na tejto chodbe pohŕdavý pohľad. To malé škvrňa zvreskne, keď pribehne k svojej... No ktovie, čo jej to je a ja len naťahujem ruku k svojmu synovi.
"Musíme ťa zoceliť. Vieš, že ma neporazíš. Poď teraz so mnou, polícia sa blíži. Možno ju stihnú zachrániť," poviem mu s prívetivým úsmevom. Zrazu sa však ozve hlasný krik a to malé polovičné dieťa sa na mňa s krikom vrhne, pričom len jedno oko je ghoulie.

*Haku*

Toto nie sklonil som sa ku Lilith a rýchlo jej obviazal ranu na stehne nebolo to ani 20 sekúnd. Yui sa na neho vrhla a tobo bol ešte väčší problém odtrhol som Yui a otočl ju smerom k Lilith takže padla na jej bok. Toto nebolo správne. "Toto sme si nedohodli !" Vykríkol som zatial čo môj otec stále ku mne naťahoval ruku. Lilith sýkala ad bolesti a Yui plakala. V takomto strese som bol naposledy ked som sa snažil zachrániť svoju sestru. V rýchlosti som podal ruku otcovi lebo som vedel že keby s ním začnem bojovať neprekonám ho. "Prepáče mi všetko čo som vám spôsobil ale nebojte sa už ma nikdy neuvidíte." Pošepol som a kým som dopovedal zakril ma otcov plášť v ktorom som bol úplne zabalený. Následne rozbil okno a so mnou pod krkom sa neskutočnou rýchlosťou rozbehol preč.

---

Komentáře

Pro komentování se musíš přihlásit.