Ja som jediný koho potrebuješ- 3.kapitola
Informace:
Po dlhšej dobe vám prinášam už tretiu kapitolu Ja som jediný koho potrebuješ a za čakanie sa vám veľmi ospravedlňujem musela som sa učiť na písomky.
3.kapitola
„Kairy, si pripravená?“ kričal na mňa Kazuto spoza dverí.
„Áno, áno.“ povedala som zatiaľ čo som si dávala lesk na pery.
„Kary!“ začal klopať.
„Idem.“ otvorila som dvere.
„Čo ti to tak trvalo?“ povedal.
„Ako keby tebe to trvalo krátko.“ odvrkla som.
Prešla som okolo neho a jeho prítomnosť som ignorovala. Vyšla som z vchodových dverí a mala namierené do školy.
„Čo si ten o sebe myslí? Veď som sa pripravovala len hodinu.“ Mrmlala som si a zastala pred školou.
„A je to tu dlho očakávaná párty.“ povedala som.
„Máš pravdu.“ ozval sa hlas za mnou.
„Eny?“ otočila som sa.
Sladko sa na mňa usmiala a povedala: „Poďme.“
Z jedálne sa už ozývala hlasná hudba a svietila dúhovými farbami.
„Úžasné.“ skríkla som.
Vošli sme dovnútra a párty bola na podiv už v plnom prúde. Všetci tancovali a ba niektorý sa snažili aj spievať s hudbou.
„Kairy, poďme si užiť zábavu.“ povedala Eny.
Postavili sme sa na stoly a začali tancovať. Vrteli sme bokmi jak blbé. Keď vtom k nám pristúpil Kazuto a zábavu nám celkom pokazil.
„Kairy, skroť svoje hormóny.“ povedal.
„Ale Kazuto veď sme na párty užívaj si aj ty zábavu.“ povedala som sa a usmiala sa naňho.
Eny začala tancovať až moc na kraji stola.
„Eny poď bližšie.“ Napomenula som ju no bolo neskoro stôl sa začal kývať.
„BUM!“
Stolík sa prevrátil na zem aj s nami. Hudba prestala hrať a všetci upreli pohľady na mňa s Eny. No zväčša im zostal pohľad na mne lebo som na zemi sedela rozkročená a tak ukázala svoje macíkove spodné prádlo.
„Ježíš, musela som si dať práve toto? Aké trápne.“ povedala som si v duchu.
Kazuto si dal ruku na čelo a povedal: „Ja ich nepoznám, zbohom.“
„Sakra! Čo si o sebe myslíš? Najprv sa hráš na milého brata a teraz ma nepoznáš? Aká hanba!“ vykríkla som na celú jedáleň zatiaľ čo som ukazovala naňho.
Až o chvíľu som sa spamätala a malými krôčikmi sa približovala ku vchodovým dverám.
„Ah, v poslednom čase mám veľa zmien nálad a správam sa divne čo je to so mnou? Som ako tehotná ženská.“ potichu som povedala.
„Tehotná ženská? Kde!“ povedal chlapec za mnou.
„A ty si kto?“ povedala som tónom hlasu „nezájem“.
„Shin, pamätáš sa?“ povedal.
„Jáj, ten debil čo to nemá v hlave v poriadku keď len tak bez toho aby som niečo zaregistrovala zmizol a ani dievčaťu tie repráky nepomohol odniesť.“ povedala som zatiaľ čo som sa usmievala.
„Kairy, to ma vážne urazilo.“ povedal príjemným tónom no jeho tvár moc príjemne nevyzerala skôr naštvane.
„Odkiaľ vieš moje meno?“
„Pozri.“ Ukázal prstom na jedáleň.
S vypúlenými očami som tam pozerala totiž stála tam jedna stých druháčok čo nám pomáhala s výzdobou a hovorila do mikrofónu:
„ A tu sme videli v celej svojej kráse Kairy Mashiro z 1.C.“ Ozývalo sa to po celej jedálni a možno dokonca aj vonku to bolo počuť.
„Vyzerá to tak že som niečo zmeškal.“ povedal Shin zatiaľ čo sa smial.
„Ja som snáď chodiaca katastrofa!“ vykríkla som.
„Mohla by si ísť namiesto nadávania si so mnou zatancovať?“ povedal a milo sa usmial.
Zobral ma za ruku a viedol na parket. Mal namierené presne do stredu.
„Ehm, nie poďme radšej na kraj nie som dobrá tanečníčka.“ povedala som.
„Bude to dobré neboj.“ povedal a znova mi daroval jeden s tých jeho neodolateľných úsmevov.
Začalo mi veľmi rýchlo búchať srdce tento pocit som veľmi dobre poznala bola to .........
„Poďme.“ Chytil ma za ruky a začali sme tancovať aj keď trochu nemotorne.
Stále som mu totiž stúpala na nohy.
„Čo?!“ povedala som si v duchu.
Zacítila som niečí veľmi mrazivý pohľad. Nenápadne som sa otočila a na stoličke som videla Kazuta ktorý nahnevaným pohľadom pozeral priamo na mňa.
Postavil sa a namieril si to ku mne. Keď už pri mne stál a ja som len čakala čo sa bude diať.
Prudko mi chytil ruku a tiahol ma preč.
„Počkaj ešte sa nevylosovali kráľ a kráľovná párty,“ povedala som mu.
On ma len ignoroval. Prešli sme cez vchodové dvere a hneď som vedela kam ideme.
„Ja ešte nejdem domov.“ protestovala som.
Bez odpovede pokračoval chôdzi. Začala som sa brániť.
„Pusť ma!“
Keď sa mi konečne podarilo vyslobodiť sa z jeho zovretia otočil sa a chytil ma do náručia. Začala som kopať, vrieskať a biť ho ako idiot.
„Ja nikam nejdem!“ kričala som.
Zastal. Pozrela som sa dopredu a už som sa nestačila diviť stáli sme pred našim domom.
Položil ma na zem. Získala som čas tak som chcela utiecť no on v rýchlosti odomkol a sotil ma do vnútra.
Zaviedol ma do mojej izby a zamkol ma tam.
Začala som do dverí búchať a vrieskal: „Pusť ma!“.
No bezvýsledne odpovede som sa nedočkala v dome bolo ticho ako v hrobe.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
