Anime World CZ/SK - Příběhy

 

„Mám len 350 yenov,“ zamrmlal Mitsuru s mincami na dlani a psími očami hľadel na predavačku v stredných rokoch v stánku s mochi. Tá sa znudene opierala o lakeť, žuvala žuvačku a pozerala naňho nekompromisným pohľadom.

„Stojí to 400 yenov,“ zopakovala už tretí krát. „Pane prosím, buď mi dáte 400 yenov alebo ustúpte. Blokujete ďalších zákazníkov.“ Mitsuru sa obzrel za seba a zbadal staršiu pani a nejaké dievča so slúchadlami v ušiach, ktoré ani veľmi nevnímalo. Otočil sa späť k predavačke a zintenzívnil svoj pohľad.

„Prosím?“ Predavačka nafúkla bublinu, ktorá mu praskla rovno pred tvárou.

„400 yenov.“ Mitsuru si vzdychol a chystal sa sklamane na odchod, keď ho do chrbta čosi štuchlo. Otočil sa a zbadal, ako mu tá staršia pani podáva 50 yenov.

„Tu máte,“ povedala s úsmevom a vložila mu peniaze do dlane. Mitsuru sa rozžiaril, poklonil sa starej dáme a položil peniaze na pult. Predavačka si čosi hundrala popod nos, keď mu kládla do papierového sáčku štyri mochi – dve jahodové a dve kiwi. Schmatol jej ho z ruky, ešte raz sa poklonil žene ktorá mu zachránila deň a pobral sa svojou cestou.

Ako kráčal cez mesto a blížil sa k svojmu domu, zotmelo sa a ochladilo. Svetlá lámp ožarovali okná výkladov. Stiahol si červený šál tuhšie okolo krku a oboma rukami chytil áčok s mochi, aby mu nezmrzli ruky. Vyzeralo to, že bude snežiť. Mitsuru zahol za roh do jednej z uličiek medzi domami. Nesvietilo tam svetlo a bolo to pomerne desivé, ale bola to skratka a on nechcel strácať čas. Zahol za ďalší roh. Už sa blížil ku koncu tmavej uličky keď začul smiech. Priamo pred ním sa objavili nejaký ľudia. Stačilo na nich len pozrieť a hneď vedel, že to nedopadne dobre, no pokračoval ďalej. Snažil sa nenadviazať očný kontakt ani s jedným z nich. Práve kráčal popri nich a myslel si, že už je z toho vonku, keď sa priamo pred neho postavil ten najvyšší z nich v kapucni. Bol síce chudý, ale riadne svalnatý až mu vyschlo v krku. Odkašľal si zvierajúc balíček s mochi, z ktorého sa parilo.

„S dovolením,“ ozval sa upierajúc pohľad na muža pred ním.

„Vraj ‚s dovolením‘,“ rozchechtal sa a ostatný sa k nemu pridali.

„Toto nie je hlavná ulica, Blondie. Naval čo máš a my ťa možno necháme na pokoji.“ To určite, pomyslel si, keď videl ako sa naňho ten chlap pozeral. Jasné, uvedomoval si že je sexy, ale z tých chlapov ho bol hodný... možno jeden. Prezrel si ich všetkých. Zrejme sa dobre bavili. Pozrel späť na chlapa blokujúceho mu cestu.

„Nemám peniaze,“ vysúkal zo seba monotónne a zdvihol sáčok mochi. „Mám len toto.“ Chlap v kapucni naňho chvíľu hľadel a potom sa k nemu naklonil a privrel nahnevane oči.

„To som nechcel počuť,“ povedal pološeptom a z jeho tónu naskočili Mitsurovi zimomriavky na šiji. Ajaj. Už sa chystal niečo povedať, no ten v kapucni sa rozohnal a jeho päsť mu krásne pristala v žalúdku. Mitsuru sa rozkašľal a prehol sa. Pustil vrecko s mochi a chytil sa za brucho. Bolesť mu otriasala vnútrom a nevedel polapiť dych. Zacítil, ako mu niekto schmatol vlasy a zdvihol mu hlavu hore. Na ľavé líce mu dopadla ďalšia rana. Pálenie sa mu rozľahlo po tvári, ani si nestihol uvedomiť tú kovovú chuť krvi v ústach a už mu ďalšia rana pristála na oku a spánku. Zahmleno sa mu pred očami. Stisk vo vlasoch mu povolil a on sa kašľajúc a stonajúc zvalil na zem. Pred očami videl čierne škvrny a v ušiach mu cvendžalo. Vedel čo bude nasledovať, tak si čo najrýchlejšie zakryl tvár dlaňami. Niekto ho kopol do hrude, potom do ramena, brucha, zadku. Kopali ho, až kým neprestal stonať.

„Už je v bezvedomí? Nah Blondie, s tebou nie je žiadna sranda.“ Začul skreslený hlas nad sebou. Niekto zdvihol jeho tašku a prehľadal ju.

„Fakt pri sebe nič nemal.“

„Tak potom si tú bitku zaslúžil.“ Jeho taška mu pristála vedľa hlavy. Počul ako sa tí muži pobrali ďalej. Chvíľu ležal a nevedel myslieť na nič iné len na bolesť ozývajúcu sa z každého kúska jeho tela. Oči mal otvorené a postavil sa až vtedy, keď prestal vidieť dvojmo. Pridržal sa steny a s fučaním sa ako tak narovnal. Mal rozťatú peru, cítil, ako mu opúcha ľavé oko a líce. Nadýchol sa zhlboka. Vďaka Bohu, rebrá má celé, možno trochu dotlčené. Urobil krok. V hlave sa mu rozbzučalo ešte hlasnejšie a kolená sa mu podlomili, až si musel kľaknúť. Využil túto slabosť aby si pozbieral veci zo zeme a skontroloval čo chýba. Kurva, kľúče. Nevidel ich nikde na zemi, ani v taške neboli. So stonmi sa znova postavil. Bola tu len jedna osoba, ku ktorej mohol v takomto stave ísť.

* * *

Vyšiel z výťahu a došuchtal sa k druhým dverám z prava. Boli červené s bronzovo vyzerajúcou kľučkou. Oprel sa o zárubňu. Ledva stál na nohách, v hlave mu búšilo a bol celý premrznutý. Zazvonil. Za dverami počul kroky.

„Kto je tam,“ ozval sa Saijiho hlas.

„Ja, Mitsuru.“ Vzdych a hlboký nádych.

„Čo tu preboha robíš?! Nedáš mi ani na sekundu pokoj vš... oh,“ zarazil sa Seiji keď otvoril dvere a zbadal, v akom stave je Mitsuru. Ten sa s absolútne kamennou tvárou vzpriamil.

„Sorry, stratil som kľúče.“ Nohy sa mu znova podlomili a stratil vedomie.

* * *

Keď sa Mitsuru prebral, ležal na gauči prikrytý modrou dekou. Na hlave mal sáčok s ľadom a na líci bandáž. Nazrel pod deku. Školskú uniformu už na sebe nemal, ale miesto nej mal Seijiho čierne tepláky s pásikom po bokoch a namiesto trička mal okolo hrude a brucha omotaný sťahovací obväz. Uškrnul sa, čo nebol dobrý nápad, lebo mu tvárou prebehla horúca bolesť.

„Ow ow,“ zastonal a chytil si líce. Mal ho opuchnuté, ale nebolo to také strašné. Na ľavé oko videl trochu rozmazane. Našťastie mal nos v poriadku.

„Už si hore?“ Do miestnosti vošiel Seiji. V rukách držal podnos a na ňom pohár vody a miska s ryžou. Mitsuru si všimol, že za oknom je ešte tma, čiže nebol mimo dlho.

„Nehýb sa veľmi. Asi máš niečo s rebrami. Strašne si chrčal, keď si spal.“ Seiji položil podnos na konferenčný stolík pred gaučom a pritiahol si taburetku. Sadol si na ňu a podal Mitsurovi pohár vody. Prekvapene zdvihol obočie. Čo s ním dnes je? Inokedy by ho vyhodil len čo sa zobudí. A dnes mu dokonca podáva vodu? Mitsuru sa nadvihol, zvraštil pri tom od bolesti tvár, ale nespúšťal zo Seijiho pohľad.

„Dik,“ poďakoval a vzal si vodu. Pomaly si odpil a podal mu pohár naspäť. Oblizol si rozťatú peru. Takúto bolesť mal rád, to hej, ale nie v kombinácii s bolesťou celého tela to nebol taký pôžitok. Posadil sa a na skúšku ponaťahoval svaly. Boleli ako hrom, ale nedal to na sebe vedieť. Iba strnulo natiahol ruky a potom sa postavil. Seiji naňho nepozrel.

„Idem domov. Prepáč že som vyrušoval,“ zahundral a pozrel zhora na Seijiho. Nezdvihol hlavu, keď okolo neho prechádzal, tak zastavil a rozhodol sa skúsiť šťastie.

„Um a Seiji,“ sklonil sa a pobozkal druhého chlapca na temeno. „Ešte raz vďaka.“ Pobral sa na odchod, ale zastavila ho Seijiho ruka. Ovinul ju okolo Mitsuových bokov a to isté urobil aj s druhou. Mitsuru vyvalil oči. Čo do boha...?! Odkedy je Seiji taký prítulný? Alebo je to ako varovný signál?

„Čo si myslíš, že robíš?“ spýtal sa tlmeným hlasom Seiji a Mitsuru cítil jeho dych na holom chrbte. Naskočili mu zimomriavky.

„Je noc a ty nemáš kľúče.“ To je fakt, spomenul si Mitsuru. Preto sem vlastne prišiel. Tí fagoti mu stratili, alebo ukradli kľúče.

„Niečo vymyslím,“ zamrmlal a sklonil hlavu. Na lícach cítil červeň. Nikdy mu neprekážalo byť so Seijim iba priateľ. Ale vždy tu bol ten tieň čohosi hlbšieho. Často si z neho robil srandu, občas ho pobozkal a za to vždy schytal, ale obaja vedeli, že to bola len sranda. Toto bolo iné.

„Bro prinajmenšom máš dnes otras mozgu. Nič nevymyslíš,“ namietol Seiji a stiahol svoje zovretie ešte silnejšie.

„Ak od teba dnes dostanem ešte jednu nakládačku, môžeš ma rovno vziať na ARO,“ zašepkal Mitsuru. Srdce mu išlo vyskočiť z hrude. Koľko málo mu stačilo, aby zabudol na bolesť z bitky. Miesto nej sa objavilo pulzovanie v slabinách.

„Ugh... Seiji, pusť ma,“ zastonal Mitsuru a chytil jeho zápästia. Snažil sa ich od seba odtiahnuť, ale Seijiho stisk bol silný a on bol prislabý.

„Prečo? Nie je toto to, čo si celý čas chcel?“ Mitsuru zamrzol a spustil ruky. Dýchanie sa mu zrýchľovalo a červeň mu zalievala tvár.

„Si krutý.“

„A ty si nadržaný bastard.“ Mitsuru sa prestal spierať a Seiji ho stiahol k sebe. Ako náhle si Mitsuru sadol Seijimu do lona, zacítil na chrbte jeho vzrušenie a zastonal.

„Prečo teraz?“ spýtal sa Mitsuru a pozeral sa, ako sa Seijiho prsty pohrávajú s lemom jeho teplákov.

„Pretože si ani nevieš predstaviť, čo so mnou robí tvoja rozťatá pera.“ Seiji sklonil hlavu a prisal sa perami na jeho krk. Mitsuru znova zastonal a naklonil hlavu na stranu. Cítil jeho jazyk na jemnej pokožke za uchom, na ramene, skrátka všade. Seijiho ruky sa prešmykli cez gumu teplákov a boxeriek, ktoré mal Mitsuru na sebe. Ovinul prsty jednej ruky okolo jeho penisu, ktorý bol takmer v plnej veľkosti.

„Už je vlhký,“ zamrmlal mu Seiji do ucha, na čo Mitsuru zastonal a celý sa od slasti zatriasol. Seiji mu druhou rukou stiahol nohavice a boxery. Pravou začal posúvať predkožku po penise, na vrchu sa vždy zastavil a zakrúžil palcom okolo otvoru. Mitsuru zaklonil hlavu a zavrel oči. Položil si ju na Seijiho rameno, pričom on mal dobrý výhľad na to, čo robí. Čoraz rýchlejšie pohyboval rukou na Mitsuovom úde a on z toho strácal rozum. Toto nie je skutočnosť, pomyslel si keď sa blížil k vrcholu.

„Nie nie! Počkaj!“ Chytil Seijiho ruky aby ho zastavil. Vstal, odkopol nohavice  a sadol si obkročmo na jeho stehná.

„Necítim sa dobre, keď som jediný kto si to užíva,“ vysvetlil Mitsuru s úškrnom. Chytil spodok jeho trička a pretiahol mu ho cez hlavu. V Seijiho svetlých očiach sa objavil tieň, keď pozeral, ako mu Mitsuru rozopol gombičku a rázporok na rifliach. Stiahol ich nižšie a Seijiho penis sám vyšiel z úkrytu. Mitsuru si oblizol pery. Chcel vidieť, ako sa Seiji tvári, keď dôjde k orgazmu, chcel cítiť jeho penis hlboko v sebe, ale teraz, chcel hlavne ochutnať. Zliezol z jeho nôh a kľakol si medzi ne. Stiahol jeho  rifle ešte nižšie a obopol perami Seijiho tvrdý žaluď perami. Seiji zadržal dych. Bez toho, aby prerušil očný kontakt Mitsuru kĺzal perami hore dolu po Seijiho úde. Ako tak zahojená rana na pere sa znovu otvorila. Na chvíľu prestal a oblizol si krvácajúcu peru. Seiji nad ním zastonal. Mitsuru pozrel hore a zbadal, že Seiji hypnotizovane hľadí na jeho ústa. Uškrnul sa. Vysadol naspäť na Seijiho nohy. Jeho penis pretekal a celý sa chvel. Položil si jednu ruku okolo Seijiho krku, zaboril mu ju do vlasov a druhou obopol oba penisy. Seiji pootvoril pery pri tom náhlom spojení. Mitsuru to využil a prisal sa k jeho spodnej pere. Nečakal však Seijiho náhly útok. Vsunul jazyk do jeho úst, kradol mu dych priamo z pľúc. Sledoval, ako Seiji ovinul prsty okolo jeho a pohyboval rukou spolu s ním. Mitsuru stonal do jeho úst, vyžíval sa v Seijiho dotykoch.

Seiji ho na chvíľu prestal bozkávať, prsty ľavej ruky mu vložil do úst. V Mitsruovom vnútri sa čosi stiahlo a jeho penis začal pulzovať naliehavejšie. Sal Seijiho prsty, snažil sa ich navlhčiť čo najviac, pretože vedel, čo bude nasledovať. Posledný krát oblizol jeho prsty, kým ich Seiji vyberal z jeho úst a zamieril rukou nižšie. Mitsuru zacítil, ako doň prenikol jedným prstom. Sklonil hlavu a oprel si ju o Seijiho hruď. Potichu zastonal. Na čele cítil tlkot Seijiho srdca, jeho zrýchlený dych.

„Aj tu je to riadne vlhké,“ zašepkal Seji Mitsurovi do ucha a jeho teplý dych voňajúci za mätou mu ovial krk. Seiji sklonil hlavu k jeho bledému krku a prisal sa perami k pokožke tak silno, až zanechal malú škvrnu, ktorá ale rýchlo tmavla a zväčšovala sa.

„Máš potrebu ma označkovať?“ zastonal Mitsuru. Seiji sa odtiahol a prudko vsunul do Mitsura ďalší prst. Ten zalapal po dychu a prehol sa v krížoch. Zvláštne šteklenie v bruchu mu napovedalo, že Seiji našiel jeho obľúbené miesto. Mitsuru privrel oči. Jemné pohyby v jeho vnútri mu pripomínali stav extázy. Zdvihol hlavu a zachytil Seijiho pohľad. V očiach mal hlad aký uňho ešte nikdy nevidel. Nahol sa a celou silou vsal Mitsurovu rozťatú spodnú peru do úst, pričom presne pritlačil prsty na to miesto, ktoré v ňom vzbudzovalo búrku. Od slasti vykríkol a takmer vyvrcholil, ale v poslednej sekunde mu Seiji stlačil úd pri koreni. Pomedzi stony prehltol. Pred očami sa mu od rozkoše zahmlievalo a vôbec si neuvedomil, že sťahovací obväz okolo jeho hrudníka sa uvoľnil a pomaly sa odmotával a odhaľoval kvitnúce fialovo-modré modriny na jeho hrudi a bruchu. Už nechcel čakať ani sekundu. Mitsuru odtisol Seijiho ruky, oprel sa dlaňami dozadu o jeho kolená a roztiahol nohy čo najširšie. Seiji ho chytil za boky a nasmeroval ho na správne miesto. Mitsuru pomaly dosadol. Náhly pocit naplnenia bol neprekonateľný, až obaja zastonali. Seiji sklonil hlavu, sťažka prehltol a Mitsuru sledoval, ako sa jeho ohryzok posunul. Pohol bokmi. Najprv nimi len slabo zakrúžil, no potom sa nadvihol a sprudka dosadol. Náraz v jeho vnútri vysielal ozveny do celého tela. Teraz už nedokázal zastaviť vzdychanie, ktoré sa mu dralo z hrdla. Seiji prebral iniciatívu. Pevnejšie chytil jeho boky, nadvihol ich a s rovnakou intenzitou prirazil. Mitsurovi sa roztriasli ruky. Seiji ďalej prirážal rovnakou silou, no tempo sa zrýchľovalo. Zanedlho sa Mitsurovi podlomili ruky, len len že nespadol. Objal Seijiho krk a pobozkal ho dlho, hlboko a náruživo. Ich jazyky sa prepletali v zložitých uzloch. Seiji odhrnul jeden prameň dlhých blond vlasov, ktorý spadol Mitsurovi do tváre a jazykom prešiel po jeho spodnej pere. Mitsuru zotrel kvapôčku potu stekajúcu Seijimu po spánku.

Neprestali sa pohybovať. V jednu chvíľu Mitsuru cítil, ako sa Seijiho penis v jeho vnútri zachvel. Zaryl nechty do jeho chrbta. Seiji chytil jeho zadok silnejšie a prirážal čoraz tvrdšie. Mitsuru, bez prestávky vzdychajúc, pevne zavrel oči.

„Seiji, Seiji,“ opakoval chrapľavým hlasom, až kým ho Seijiho ústa neumlčali bozkom. Seiji zastonal a Mitsuru vedel že vyvrcholil. Pocítil jemnú vibráciu z jeho penisu a orgazmus stiahol i jeho. Jeho penis vybuchol, horúca tekutina sa rozliala po Seijiho bruchu. Vzrušenie a rozkoš zalievali ich telá v silných vlnách až Mitsuru unavene sklonil hlavu a oprel si ju o Seijiho rameno, ktorý sa pod náhlou váhou. V miestnosti nastalo náhle ticho. Ich dych sa ozýval od stien. Mitsuru napokon prehltol a odtiahol sa. Opatrne pozrel na Seijiho. Popravde absolútne netušil, čo od neho môže teraz čakať, ale bozk, ktorý dostal nečakal. Seijiho pery boli mäkké a poddajné, jazyk nežný a ohľaduplný. Jemne pobozkal ranu na Mitsurovej pere. Zdvihol jeho boky a pomaly zo seba Mitsura zosadil a preniesol ho na gauč. Po celý čas sa Mitsuru vyhýbal Seijiho pohľadu. Nevedel čo povedať, nevedel ako sa zachovať.

Seiji sa zohol a zo zásuvky v konferenčnom stolíku vybral papierové vreckovky a jednou z nich si utrel brucho. Vzal ďalšiu a až vtedy sa im stretli pohľady.

„Môžem?“ spýtal sa Seiji. Mitsuru rozkročil nohy a nechal Seijiho, nech utrie zvyšky ich sexu z jeho tela. Až vtedy sa im stretli pohľady. Už to nebol ten istý pohľad, aký si vymieňali posledných niekoľko rokov. Bolo to hlbšie, citlivejšie. A Mitsuru plesal. Sklonil sa s malým úsmevom a znova Seijiho pobozkal. Bolo zvláštne necítiť žiaden odpor z jeho strany. Koniec koncov, toto sa malo stať už dávno.

---

Komentáře

Pro komentování se musíš přihlásit.