Prečo? 3 Zoznámenie
Informace:
Dúfam, že sa vám aj táto časť poviedky inšpirovanej knihami Cassandry Clare bude páčiť, ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
Ďakujem za pochopenie, MisakiRosebow.
Čus, som späť. Čo sa udialo naposledy ? Nuž, vrátila som sa zo sveta démonov (Prázdno) no nezostala som sama sebou. Na moje šťastie v nešťastí som sa zmenila na nepoznanie. Mama ma poslala do školy ako Maryse Rosebow, temer nikto ma nespoznal až na chlapca ktorého som pred tým nevidela...
„Rád ťa konečne poznávam Ebbie, bosorka čo prešla Bránou Svetov...“ jemne ma chytil za ruku a vtisol na ňu jemný bozk. Celá vyľakaná som ruku odtiahla a obzrela sa navôkol, každý na nás pozeral. Musel ma takto strápniť hneď v prvý deň môjho návratu? Kto to vôbec je? Keď som sa dievčatám prizrela bližšie v ich tvárach som zazrela závisť. Dobre, už mi tá pusa na ruke ani neprekáža. „K-kto si?“ opýtala som sa neistým hlasom, no hneď ako som si uvedomila, že na mňa hľadí učiteľka prísnym pohľadom sadla som si. Chlapec vyčaril úsmev a pokračovala hodina...
Konečne sa ozval zvonček, prestávka a chvíľa pravdy je tu. Spolu sediaci na mňa pozrel a gestom naznačil, že sa so mnou porozpráva vonku. Pohľad som mu opätovala a až teraz som si všimla jeho oči. Nič také som ešte predtým nevidela, stred dúhoviek mal zlatý, podobný slnku a na okraji bolo vidieť zelený pás sťa lúku. Do pekla s tým, na čo to len myslím? Rýchlo som sa postavila, vyšli sme na chodbu, zišli po schodoch a zastavili sme sa až v šatni. Sadol si na lavičku, ktorú vzápätí slabo pobúchal. „Sadni si.“ povedal tichým hlasom. „Učiteľka sa nenahnevá ak budeme meškať, sama mi dala povolenie. Nuž, kde začať...? Volám sa Ian a som tieňolovec. Poslali ma aby som sa postaral o tvoje bezpečie. Nie, my tieňolovci nie sme taký hrozný ako sa hovorí, aspoň na väčšina to neplatí. S rodičmi sme kvôli tebe dali žiadosť Sesii o nový Inštitút. Váš štát má obrovské šťastie, vždy tu bola aktivita démonov nižšia ako kdekoľvek inde. V deň keď sa môj strýko dozvedel o tvojej existencii požiadal rodičov o pomoc. Si veľmi jedinečná Ebbie a tvoje schopnosti budeme potrebovať...“ pozrel na mňa a asi uvidel, že vyzerám ako vyoraná myš tak prestal. Chvíľku mi hľadel do očí a začal sa triasť, žeby sa dusil...?
Po niekoľkých sekundách som si uvedomila, že sa smeje. Nahnevane som naňho pozrela a on už aj mlčal. Načiahol sa k mojej hlave a chytil ma za... do pekla, vytlačili sa mi rohy. Pekne sa nadýchnem ako ma to učila Rose a sú preč, jeho ruka spočinula na mojich vlasoch. „Prepáč ale nahneval si ma.“
„Si vážne taká dobrá ako ťa opisovali a ešte k tomu máš super vlasy. Rodina si ťa obľúbi.“ povedal s nežným úsmevom. „A teraz by sme mali ísť na hodinu drahá. Skoro som zabudol, máš na výber tri možnosti. Buď chodíš s najkrajším chalanom zo školy, čiže so mnou alebo si moja sesternica. Poprípade môžeme byť aj blízky kamaráti, vieš aby sa nikomu nezdalo zvláštne, že som vždy s tebou.“ Čo mám povedať? Je to krásavec ale nepoznám ho veľmi dlho. Ale ako odolať jeho anjelskej tvári? „Oooo... prečo sa ti pozmenili oči? Bolí ťa niečo alebo ťa trápi moja otázka? Kombinácia zelenej a fialovej tvojim očiam pristane.“ asi som sa začervenala, prvýkrát mi niekto povedal, že sa mi niečo hodí. Chytil ma za zápästie a priklonil sa bližšie. „Čo chceš aby som bol Ebbie? Priateľ, rodina či frajer? Budem čím ma len chceš.“
„B-b-blízky kamarát...“ keď to začul mykol sa, pomaly vzdialil a pozrel mi do očí.
„Ako si praješ Mari a tú pusu na ruke čo som ti dal vysvetlíme ako kamarátske gesto.“ usmial sa a galantne mi podal ruku. Postavili sme sa a rýchlo utekali do triedy. Meškali sme asi tri minúty, učiteľka nám vynadá. Pred otvorením dverí sa ku mne otočil a vypleštil oči. Znova sa ku mne naklonil a ticho mi pošepkal do ucha „Svietia ti oči, upokoj sa.“ nadýchla som sa, ale zjavne to nepomohlo nepokoj v jeho tvári ostal. Nervózne sa obzrel po chodbe, schmatol moju ruku a ťahal ma k záchodom. „Ostaň tu kým to neprejde, dobre?“ vtisol mi niečo do ruky a ja som prikývla.
Po Ianovom odchode som sa zavrela do jednej z kabínok a neprestajne hľadela do zrkadla. Oči mi doslova svietili, presne ako povedal. Zacítila som zvláštny pach, akoby okolo mňa hnili odpadky. Už som ho niekde cítila.... Prázdno. Je tu démon, idem si s ním pohovoriť. Otvorím dvere kabínky a predo mnou stojí zvláštne stvorenie. Bolo celkom hnusné, vyzeralo ako kopa slizu s obrovskou papuľou na boku tela. Toto bude asi Behemont, priblížim sa k nemu a v tom sa ma pokúsi napadnúť. Zrazu sa zjavilo silné svetlo a neznáma sila ma hodila o stenu. Pomaly som sa postavila a pokúsila som sa vrátiť do triedy, Ian mi už utekal naproti. Začul ten rachot, alebo to nejako vycítil? Keď pribehol ku mne niečo hovoril, ale jeho slová som počula akoby z diaľky. Pozerala som do jeho prekrásnych očí a všetko pomaly tmavlo. Zrazu bola úplná tma a jediné čo som videla, boli jeho dúhovky...
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
