Secret Wish - Prológ
Informace:
Príbeh o dvoch dievčatách, ktoré sa nepoznajú a možno sa v príbehu ani nespoznajú, ale napriek tomu ich v živote spája jedna vec - obdiv k istému človeku. Hlavné hrdinky Nanami Tetsurou a Matsuo Itoe, z ktorých pohľadu bude príbeh rozprávaný, sa rozhodnú napísať svojim idolom, aj napriek tomu, že ani jeden z nich ich nepozná a pravdepodobne si ich nevšimol.
Príbeh, ktorý som písala už dávnejšie s kamarátkou a teraz ho prerábam do trocha inej, snáď lepšej, podoby. :) Dúfam, že sa aspoň trocha bude páčiť. Vaše komentáre a hodnotenia potešia. ide síce o fanfikciu, ale prostredie a dej sú mierne prispôsobené, takže za prípadné nezhody s anime sa ospravedlňujem, ale bude to pravdepodobne zámer. :) Za prípadné chyby sa ospravedlňujem a už nezdržujem.
Príjemné čítanie. :)
(15-04-2015 22:11) Nanami Tetsurou
Ahoj, prepáč, že ťa ruším a že som ti ťa pridala medzi kontakty. No som veľký fanúšik basketbalu a chodím pozerať aj na zápasy, proste tento šport ma strašne vzrušuje a aj napĺňa, ale hrať ho sa neodvážim. No a prečo ti vlastne píšem? Veľmi sa mi páči tvoj štýl hry, je taký úžasne uvoľnený, ale všimla som si, že poslednú dobu už nie si taký ako na začiatku už ako keby si si to neužíval a kašlal na to. Prosím nekašli na to, máš obrovský potenciál byť najlepším. Iba to som chcela, asi som vlezlá a otravná, ale chcela som ti to napísať pretože si úžasný hráč a veľmi ti fandím, tak to toho!
(16-04-2015 20:23) Daiki Aomine
Ahoj, dosť ma tvoja správa prekvapila, takže vlastne neviem, čo na to napísať. Každopádne, ďakujem za tvoje milé slová a chcel by som ťa uistiť, že ono nie je dôvod na to, aby si sa nejako obávala, že na to kašlem. Možno to tak vyzerá, ale skutočnosť býva trocha iná ako zdanie. Možno to znie trocha divne, ale tiež sa tomu rozumie dosť ťažko, keď človeka nepoznáš osobne a nevieš, čím si skutočne prešiel. Ale nijako ťa neodrádzam, dúfam, že neprestávaš mať rada basketbal len preto, že Aomine vyzerá na ihrisku znudene, to by ma asi trocha mrzelo.
***
(20-04-2015 21:05) Matsuo Itoe
Ahoj,
vlastne ani celkom neviem prečo ti píšem. Možno je to z časti preto, že mi to poradila kamarátka a možno je to z časti pre celkom iný dôvod. A možno ani sama neviem prečo som sa rozhodla tak spraviť vzhľadom na to, že som pre teba celkom cudzí človek a ani veľmi nepredpokladám, že by si na túto správu mohol odpovedať, ale to vlastne nie je nutné.
Ubehla už nejaká doba odkedy som ťa stretla na chodbe v škole, no je dosť pravdepodobné, že si si ma tam vtedy ani nevšimol, aj keď je o tebe pomerne známe, že si celkom dosť všímavý človek. Vlastne celkovo sa o tebe šíria rôzne chýry po škole, ale o tom iste vieš a okrem toho, to som nechcela riešiť, len často rada odbáčam od témy, keď neviem, ako sa dopracovať k téme.
Ale asi by som mala prestať mlieť hlúposti a konečne sa k tomu dopracovať...
Nikdy som basketbalu nevenovala zvlášť veľkú pozornosť, ale v deň, keď som ťa prvýkrát videla, spomenula som si, že vlastne u nás nejaký basketbal je a že je to šport, ktorý ma nikdy nijako nelákal a nefascinoval, pretože mi jednoducho prišiel jednotvárny a obyčajný. Pár chvíľ na to som v triede počula reči o tom aký úžasný tým naša škola má a to ma tak nejako prinútilo k tomu, aby som sa šla pozrieť na jeden zo zápasov. A keď som na tom zápase v ten deň videla tvoj štýl hry a nielen to, niečo sa vo mne zlomilo. Síce ešte stále nemám veľkú chuť vyskúšať si hru na vlastnej koži, pretože si jednoducho myslím, že som príliš veľký babrák, ale tvoju hru neskutočne obdivujem.
Pravdepodobne som však jedna z ďalšej stovky dievčat, ktoré ti takto píšu, nepokladám sa za nejakú výnimočnú a vlastne táto správa asi nie je asi celkom hodná odpovede, tak ak si si ju náhodou aj prečítal.... môžeš ju ignorovať, vlastne nepočítam s odpoveďou..
Proste som mala potrebu napísať to osobe, ktorá vo mne niečo zlomila.
Dúfam, že som ti svojou správou nepokazila večer a želám jeho príjemný zvyšok.
(20-04-2015 21:50) Seijuro Akashi
Ahoj,
popravde je zaujímavé čítať o našom tíme samé chvály i keď je samozrejmé že vyhrávame, keďže sme najlepší, ale to asi nevieš keď si sa o to nezaujímala. Ale mám radosť že vďaka mne sa o basketbal zaujíma o jedného človeka naviac.
Máš pravdu, že veľa dievčat nám píše, ale väčšinou sa nejedná o pochvaly a povzbudenia, ale o rande a príslušných veciach. Ty si prvá ktorej píšem, pretože sa mi zdáš byť vyspelejšia a múdrejšia od tunajších pubertiakov.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
