Anime World CZ/SK - Příběhy

Anjeli..démoni..svetlonosi..To je to čo sa deje. Svet aj takýto ako poznáme niekto sprevádza. Niekto sa stará o dobro. Niekto o skazu. A niekto o čas. Niekto sprevádza rast rastlín. Niekto ukazuje smutným ľuďom veselé spomienky a naopak. Anjeli sú všade medzi ľuďmi aby ich ochraňovali. Démoni sú všade medzi ľuďmi aby im naháňali strach. A svetlonosi sú všade medzi ľuďmi aby ich sprevádzali časom. Anjeli ochraňujú svetlo nošou pred démonmi, démoni ochraňujú svetlo nošou, pred anjelmi a svetlonosi ochraňujú anjelov a démonov pred časom. Nelogické, ale takto to funguje od počiatku vekov. Keď umrie anjel stane sa na svete niečo nové, niečo zlé, kruté a hrôzostrašné, zrodí sa démon. Keď umrie démon zrodí sa nový anjel niečo čisté prekrásne a vzácne. Čo sa ale stane keď umrie svetlonos? Zrodí sa démon s dobrými úmyslami ? Alebo sa zrodí Anjel s havraními krídlami ? Ani jedno. Keď umrie svetlonos stane sa niečo horšie ako zrod mutanta. Začne sa rútiť čas a všetko začne upadať. „A dnes si zopakujeme prírodne vedy.“ Povedal s vážnym výrazom profesor. „Angela sedela v lavici a pečlivo počúvala látku. „Juchuuuuu“ vykríkol jeden nádejný ,ako sa to len hovory, šprt. Pár ľudí sa zasmialo na veľmi vážnom napomenutí profesora. Potom sa prestali chichotať a znovu sa ponorili do učenia. Bolo to úplné normálne ako každý deň keď skončila hodina išla som na obed a vzala som si ako vždy jablko a malý jogurt. Potom sa mi trochu zakrútila hlava a zrazu som sa ocitla v triede. Nechápala som ako som sa tu ocitla . „Juchuuuuu“ vykríkol jeden a ten istý človek čo minulú hodinu. Dokonca tam bol aj ten istý učiteľ ktorý ho napomenul tými istými slovami. Začal sa smiať rovnaký počet ľudí ako pred tým.“Deja vu?“ Nie toto bolo skutočné teda ja to pred tým bolo skutočné. Potom mi to došlo. „Svetlonos“ musel nejaký umrieť. Ale ako? Bola som jediná anjel takže som jediná vnímala opakovanie času. Hneď potom zazvonilo. Ani som nešla na obed . Bežala som preč zo školy. Okolo mňa bežal pes s nejakou paní po pár minútach okolo mňa prebehli znovu. Pocítila som tu silu. Silu času vedela som kde je ten svetlonos. Otočila som sa na päte a bežala so parku. Tam pod stromom. V parku boli normálne ľudia aj sa tam prechádzali deti, smiali sa hrali sa a robili všetko ako ostatný ľudia. Nevideli telo toho svetlonosa. Ale niečo tu nesedelo. Teda skôr nestálo. Nad telom toho svetlonosa stál nejaký chlapec možno v mojom veku. On toho svetlonosa určite videl. Pristúpila som k nemu nevedel čo som takže sa snažil zahovoriť situáciu. „Aké pekné kvetiny že?“ povedal s úsmevom na tvári. Ignorovala som jeho slová a kľakla som si ku svetlonosovi. Strčila som si ruku pod tričko a z chrbta som vytiahla biele pierko pokryté mojou krvou. Trochu ho to prekvapilo. Svetlonosi vypadali ako čierna hmla s dvomi žltými očami. Toto bolo prvý krát čo nejaký umrel takže sme on ich moc nevedeli. Z jeho očí sa stali svetlušky, hmla zmizla. Dve svetlušky ako oči som položila na moje pierko a to po chvíli začalo meniť farmu na zlato-žltú. Svetlušky na ňom sa začali vyparovať takže sa úplne vsiakli do moje ho pierka. Postavila som sa a pierko si schovala so vrecka na kratasoch. „Čo ste to urobili?“ spýtal sa ma chlapec s zničeným tónom v hlase. „My ?“ „Áno vy. Mi démoni sa snažíme svetlo nošou ochraňovať.“ „Aj mi sa ich snažíme ochraňovať!“ „Tak kto potom?“ „Neviem ale mali by sme to rýchlo zistiť.“ Vtedy okolo mňa znovu prebehla žena so psou zas som bežala. Teraz som už vedela kam. Bežala som do parku pod strom stál tam ten chlapec ale svetlonos tam už nebol. Zobrala som pierko a rozpolila som ho na polovicu. Polovicu som mu dala a svoju polovicu som si strčila späť do chrbta k ostatným pierkam. „Musíš ho dostať do vnútra do svojho tela. Je v tom nasiaknutá svetluška keď to budeš mať v tele, budeš sa môcť v čase pohybovať ako svetlonosi.“ Pozerala som sa na neho a on o chvíľu pierko prehltol. „Aj tak sa dá, dobre poďme.“ „Kam?“ Musíme ísť ku mne domov. Tam si zoberiem potrebné veci a pôjdeme na radu anjelov.“ „Počkať , počkať, počkať. Za prvé práve sme sa spoznali ani nevieme svoje mená a už ma berieš do svojho dom? A za druhé rada anjelov? Som démon pokiaľ nevidíš?“ „Práve to, si démon. Hovoríš že to ste vy neboli tak kto potom.? Musíme to prebrať. A volám sa Angela.“ Povedala a narýchlo mu podala ruku. „Volám sa Damon.“ Povedal a pokrútil s Angelinou rukou. „Celkom nás tie mená vystihujú.“ „To áno ale už poďme.“

Komentáře