My love is in love with sport
Informace:
S one-chan Jane sme už dlho rozmýšľali nad spoločným projektom, do ktorého by sme sa mohli pustiť. Ale popravde sa na to takmer vždy zabudlo alebo nebol dobrý nápad. Tentoraz sme sa do toho predsa len pustili a prinášame našu spoločnú prácu. A ako spoznáte, ktorá píše? Bude to dosť jednoduché, keďže ide o česko-slovenský príbeh. :D
Dúfam, že sa bude naše dielo páčiť a aspoň trocha zaujme, komentáre samozrejme len potešia. :)
Prológ
Štós papierov s hlasným žuchnutým dopadol na veľký okrúhly stôl, za ktorým bol usadený učiteľský zbor vyššej strednej čisto dievčenskej internátnej školy Miyakoshi. Vysoká žena sa prísnym pohľadom rozhliadla po prítomných a rukami sa v predklone oprela o kraj stolu.
„Vážení, toto sa musí okamžite skončiť. Takto to nemôže ďalej pokračovať. Naša škola bola kedysi na najlepšej úrovni v meste, no v poslednej dobe počúvam len samé sťažnosti a to nielen od vás, ale aj od ľudí mimo školy. Dievčatá sa vraj nevhodne správajú na verejnosti a po neskorých večeroch ich vídať vonku aj napriek tomu, že majú večierku. A to nie je všetko, dneska som skupinu dievčat videla znova obťažovať mladšiu Kabayoshi na telesnej výchove. Poviete mi niekto, ako je možné, že sa dievčatá medzi sebou správajú tak nevhodne a ubližujú nielen sebe, ale aj menu našej školy? Táto škola by predsa mala vypúšťať zo svojich brán inteligentné dievčatá. Ba čo dievčatá, ženy! Ženy, ktoré budú schopné zariadiť svoje životy.. ja naozaj neviem, čo k tomuto povedať.“ Mala dlhý monológ, počas ktorého sa veľmi často rozohnila a živo gestikulovala rukami akoby to malo pomôcť prísť na niečo rozumné.
„Ehm..“ ozval sa nesmelý hlas jednej z kolegýň, „.. myslím, že o tomto stave už dlhodobo vieme všetci, ale rovnako tak ako aj vy, ani my netušíme, čo s tým robiť. Napomenutia, poznámky ani zhoršené známky nepomáhajú, správajú sa akoby im to bolo celkom jedno.“
„Áno, to som si všimla,“ pohodí riaditeľka vlasmi a od nervozity, ktorá v nej už celkom slušne vrie sa začne prechádzať po miestnosti.
„Možno by som mala jeden nápad,“ prehovorila do ticha, ktoré na dlhší čas nastalo. Všetky pohľady sa k nej obrátili plné očakávaní. „Myslím si, že všetci poznáte školu vyššiu strednú internátnu školu Johsai nachádzajúcu sa v neďalekom meste,“ keď spomenula názov školy, na chvíľu sa odmlčala, aby kolegovia stihli zareagovať. Podaktorí sa nemali k akejkoľvek odozve, no zopár ich predsa len súhlasne pokývalo hlavami a to stačilo na to, aby pokračoval v tom, čo začala. „Je to chlapčenská škola, ako isto viete, teda je to presný opak našej, čisto dievčenskej, školy. Syn mojej známej túto školu navštevuje a pred nedávnom, keď sme sa stretli sa mi sťažovala na to, ako išla úroveň školy dole. Tak ma napadlo, že je neprirodzené, aby dievčatá boli odčlenené od spoločnosti.. nie sú v nejakom dlhodobom kontakte s chlapcami a to ich môže miasť, rovnako ako aj chlapcov z Johsai.. môžu mať pocit, že je to niečo výnimočné vidieť dievča.. Zistila som čosi o zvykoch na tej škole a každoročne usporadúvajú športové sústredenie, na ktorom sa zúčastňuje celá škola a účelom je upevňovať vzťahy medzi žiakmi. A tak ma napadlo, že by nebolo zlé skontaktovať sa s nimi a tento rok spraviť spoločné sútredenie. Obom školám by to iste prinieslo veľa nových skúseností.“
Keď učiteľka skončila svoj monológ, v miestnosti znova nastalo ticho. Viacerí analyzovali, čo sa práve dopočuli.
„Viete o tom, že to nie je zlý nápad?“ prehovorila nakoniec riaditeľka. „Skúsim sa s nimi skontaktovať a informovať sa o tom, či by sa niečo také dalo zariadiť.“
A týmito slovami sa schôdza učiteľov vlastne aj skončila.
Komentáře
Pro komentování se musíš přihlásit.
